Pri územnom plánovaní sa má pamätať aj na zosuvy. Počíta s tým novela geologického zákona
Pri územnom plánovaní by sa po novom mali brať do úvahy údaje geologického charakteru, a to najmä v súvislosti s možnými zosuvmi pôdy. Počíta s tým novela geologického zákona, ktorú schválila vláda.
Na jej základe by ministerstvo životného prostredia vo svojom záväznom stanovisku k navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii poskytovalo informácie o zosuvných územiach a iných geologických hazardoch. Zároveň by aj stanovovalo podmienky využiteľnosti takýchto území.Týmto spôsobom sa má zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencia nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. Štát by súčasne nemusel vynakladať množstvo prostriedkov na prieskum a sanáciu havarijných zosuvov, ktorých vznik podporil človek svojimi aktivitami.
Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje vyše 21 000 svahových deformácií, ktoré zasahujú na takmer 5,25 percenta rozlohy krajiny. Zosuvy na Slovensku ohrozujú cesty, vrátane diaľnic, ale aj vodovody, plynovody a takmer 30.000 stavieb. Hrozbu zosuvov ľudia naplno pocítili po extrémnych zrážkach v roku 2010, keď došlo ku katastrofálnym zosuvom v Nižnej Myšli, Kapušanoch, Prešove a ďalších lokalitách. Boli spojené s deštrukciou domov a priamym ohrozením života ľudí. Právna norma má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od októbra 2013.