Prešovský harleyák: Motorka je geniálny čistič mozgu, policajti odo mňa žiadajú zatúrovať

V každom z nás je kus rebela – to povedal pred rokmi Willie G. Davidson, ktorého rodina stojí za zrodom ikonického motocykla Harley-Davidson. Tieto americké stroje majú množstvo fanúšikov aj v našom meste a tak sme vyspovedali Prešovčana Martina Vichresta, ktorý je harleyákom v pravom slova zmysle.

Ak ste si všimli pohodových motorkárov na našich cestách s nápisom H.O.G. Chapter Prešov na vestách a kožených bundách, tak to je klub, v ktorom sa prešovský harleyák stretáva s ďalšími nadšencami, čo obľubujú jazdu na klasickom americkom železe. Okrem jazdenia podporujú rôzne akcie v meste a okolí a venujú sa tiež charitatívnym podujatiam.

Prešov reprezentujú aj v zahraničí. V roku 2013 sa dokonca postarali o celosvetovú popularitu nášho mesta, keď svetové médiá a sociálne siete obletela fotografia, na ktorej žehnal motorkárom pápež František a v jej popredí stál jazdec s týmto nápisom na veste. Martin v rozhovore ale prezradil oveľa viac.

Aký je tvoj príbeh motorkára?

Prozaický. Spravil som si vodičák, kúpil motorku a jazdím. Učarovalo mi to. Som technický typ, mám rád takéto vychytávky. Videl som to, zahralo to v mojom vnútri a išiel som po tom.

Akú motorku vlastníš, alebo máš ich viac?

Jazdím na motocykli Harley-Davidson Softail Slim. Má famózne jazdné vlastnosti, vynikajúci výkon, ktorý nie je nutné vždy využiť, ale ak príde situácia, tak sa na neho môžem spoľahnúť. Napríklad pri predbiehaní alebo v nebezpečných situáciách. Keď ma niekto ohrozuje, otočím plyn a zmiznem v diaľke. Mám aj druhý motocykel, je to dvadsaťročný deduško Harley-Davidson Heritage Softail, prerobený v retro štýle. Každý z nich je upravený podľa mojich predstáv. Týka sa to komplet dizajnu, zvuku, motora či výkonu.

Kde všade si už na nej cestoval? Jazdíš často aj po Prešove?

Jasné, po Prešove jazdím na Slimovi neustále. Keď potrebujem niečo rýchlo vybaviť, jednoznačne beriem motorku, nakoľko je to ideálny stroj do mestskej premávky, aby som nestrácal čas v zápchach. Som veľmi spokojný, je to perfektná, všestranná mašina. Tohto roku som na nej bol v Rumunsku, minulý rok v Chorvátsku a predtým v talianskom Ríme.

Čo na tvoju vášeň hovorí rodina?

Akceptuje to. Nič iné nemá na výber. Na začiatku to bolo samozrejme ťažké, pretože akonáhle bolo pekné počasie, tak som išiel jazdiť. Na výlety ale chodíme spoločne a to tak, že ja idem na motorke a manželka s dcérkou ma nasledujú na aute. Takto sme si užili napríklad dovolenku v Chorvátsku.

Združujete sa v Prešove viacerí nadšenci dvojkolesových tátošov? Podnikáte rôzne výjazdy po krajine?

Združujeme sa ako majitelia harlejov – H.O.G. Chapter Prešov, je to náš vlastný klub, ktorý funguje práve preto, aby sme podnikali spoločné výjazdy po kraji, ale aj do zahraničia. Výlety, ktoré som spomínal, čiže Rumunsko, Chorvátsko či Rím, sme plánovali práve cez náš klub. Motorka je hlavne o ľuďoch. Nejde len o samotný stroj. Existujú aj individualisti, ktorí jazdia sami a to sa im páči, ale my máme radi nielen tú jazdu samotnú, ale aj zábavu, ktorá patrí k tomu, keď zosadneme z mašín. A s týmito ľuďmi sa to dá. V Prešove fungujú tri kluby – MC Wild Horses, Free Brothers a Hipporiders. Sú aktívne, fungujú podobne ako my. Princíp je dať dokopy motorky a spoločne jazdiť v maximálnej možnej miere.

Čo všetko to stojí mať motorku, ako sa o ňu treba starať a vylepšovať?

Určite to stojí peniažky. A ako sa o ňu treba starať? Presne tak ako chcem, aby mi to vrátila. Čiže ak sa o ňu nestarám, neumývam, tak s ňou nemôžem ísť na nejakú výstavu. To čo do nej dám, to mi aj vráti. Takisto je to technická záležitosť, keďže je to stroj. A jej údržba musí byť riešená tak, aby všetko bolo ok a tu nie je čo riešiť. Využívam autorizovaný servis. A vylepšovať? Vždy je čo vylepšovať. Harley má tú výhodu, že ti ponúka neobmedzené množstvo doplnkov, vieš si vybrať smer, ktorým chceš ísť a pri týchto motocykloch sa dá naozaj všetko.

Aký je tvoj ďalší sen, čo sa týka tohto koníčka?

Precestovať čo najväčší kus sveta. Všetky tie krásne miesta s fantastickými cestami pre motorky. Spoznať nových ľudí.

Motorkári sú považovaní za drsňákov, ale vnútri duše bývajú citlivou povahou. Ako je to v tvojom prípade?

Považujú ich za drsňákov možno výzorom a tým, že prídu na veľkej hlučnej mašine, čím sú výrazní. Áno môže to tak byť, ale v skutočnosti sú to normálni ľudia, o ktorých by to v civile nikto nepovedal, resp. netušil, že cez víkend či po práci sadajú na motorku a idú si vyčistiť hlavu. Čo sa týka mňa, tak ako vyzerám, tak aj jazdím, taký som.

Aké kuriózne situácie si počas jazdy zažil?

Odkedy mám motorku, policajti ma zastavili sedem, osemkrát a vždy to bolo o tom, že sa chceli pozrieť na to, akú mám motorku. Alebo že mám zatúrovať, lebo chceli počuť jej zvuk. Nikdy nie s tým, že som išiel rýchlo alebo či mám lekárničku. Pravda je tiež aj to, že sa okolo motoriek točia aj známe osoby.

Je podľa teba aktuálne nadšencov motoriek dostatok, alebo záujem o ne ustupuje?

Záujem stúpa dosť rapídne. Hlavne u nás na východe, je to vidieť aj na cestách. Keď to porovnám päť rokov dozadu, pribudlo ich nespočetné množstvo, najmä cez víkendy. Zaujímavý je aj trend, že stále viac motoriek jazdí cez týždeň, čo je signálom toho, že sa motorky začínajú využívať aj na dennodenné dochádzanie do práce. Nie je to len víkendová záležitosť a nadšencov je veľa. Motorka je geniálny čistič mozgu. Kto to raz vyskúša a má v sebe niečo technické, tak sa mu to zapáči.

Čo je na jazde na motorke najfascinujúcej­šie?

Práve to, že som to ja a moja mašina, na ktorej dokážem vypnúť. Žiadne stresy, nič, najlepšia psychohygiena akú osobne poznám.

Motorkári inklinujú k rockovej hudbe. Je to tak aj v tvojom prípade?

Je to tak. Určite ma nepristihneš pri tom, ako počas jazdy počúvam hip hop alebo ľudovky. Každý má svoj vkus a štýl a s harleymi to je rovnaké hlavne v tom, že je to o slobode. A nemusíme sa baviť len o hudbe. Každému podľa chuti, aj o tom to je.

Kto sa môže stať motorkárom? Môže byť ním hocikto, kto má peniaze a kúpi si ju, alebo k tomu je nutný špeciálny vzťah?

Sú dva typy. Motorkári a motocyklisti. Motocyklistom sa môže stať hocikto, kto má peniaze a kúpi si motorku. Motorkárom sa stáva ten, kto na nej začne jazdiť. To znamená, ten kto s tým žije a svoju mašinu využíva. Nie je to o tom, že si kúpim motocykel, lebo ho má sused. To ešte z človeka nerobí motorkára. Treba na nej začať jazdiť, žiť s tým a podobne. Rozdiel medzi motorkárom a príležitostným jazdcom je osem tisíc kilometrov ročne. Kto to má ako hobby a jazdí len aby mal, spraví ročne do troch tisíc kilometrov. Motorkár robí rapídne viac kilometrov, pretože si to užíva a keď sa naskytne akákoľvek možnosť, sadá na motorku a ide. Častokrát uprednostní motorku pred inými vecami.

Aké zvláštne gestá zvyknú prezentovať vodiči, ktorých stretávate, resp. chodci?

Mávajú nám. Poviem to takto: 80% je v pohode a tých 20% rozdelíme na polovicu, kde 10% je úplná ignorácia a zvyšok sú takí, ktorým to vadí.

Zmenila sa doba, respektíve éra motorkárkov? Bolo to kedysi iné ako dnes?

Predtým boli motorkári tí, čo tým žili celý život. Keď si sa chcel dostať do nejakého klubu, tak si s tým musel skutočne žiť. Dnes je to už trochu benevolentnejšie. Motorky si kupujú aj ľudia, ktorí o motorkárskom zázemí nevedia vôbec nič. Aj kluby na to reagujú a snažia sa skôr vysvetľovať než napomínať za nedodržovanie určitých pravidiel, ktoré fungujú celosvetovo a samozrejme majú svoje opodstatnenie.

Pokračuješ v tejto záľube v niekoho šľapajách? A nasleduje niekto teba?

Ja nejdem v nikoho šľapajách. Mám malú dcérku a vyzerá to tak, že bude v tomto po mne.

Koľko členov má kolóna motoriek, keď sa vydávate na cesty a ako často takto jazdíte?

U nás je všetko dobrovoľné. Dôjde ten, kto má čas a chuť si zajazdiť. Nič nie je nútené. Vieme sa stretnúť od päťčlennej až po päťdesiatčlennú skupinu v závislosti od toho, na akú akciu sa ide a čo je všetko za tým. Minimálne raz do mesiaca odchádzame z prešovského Harleya vo veľkej kolóne a každý týždeň ideme na nejakú jazdu, niekedy aj viackrát za týždeň.

Aký máš vzťah k Prešovu, čo je na meste najkrajšie a čo by si radšej zmenil k lepšiemu?

Môj vzťah je jednoznačne kladný. Prešov mám rád, keďže som Prešovčan, žijem a plánujem tu žiť celý život. Na Prešove sa mi páčia ľudia a atmosféra, ktorú má naše mesto. Z pohľadu motorkára jednoznačne uvítam lepšiu kvalitu vozoviek a samozrejme, nechal by som odstrániť všetky kanály, ktoré sú priamo v pruhoch ciest. A mohli by sa konečne dokončilť obchvaty, nech sa autá a kamiónová doprava dostanú mimo mesto. Na druhej strane nám to prihráva, pretože sa na motorke dostanem v momentálnej dopravnej situácii všade rýchlejšie.

Čítajte tiež:

Pikantné priznanie tatéra z prešovského štúdia: Neuveríte, čo tetoval chlapovi medzi nohami!

foto: archív