Prešovský dídžej spomína na obdobie spred Novembra 89: Diskotéka bola za socíku udalosťou!
Dídžej Rudolf Voit z Prešova si pre náš portál zaspomínal na svoje začiatky. Porovnáva tiež obdobie okolo novembra 1989 a súčasné dianie. Podľa neho internet zabil hudbu a v súčasnosti je zo zábav diskotéka na poslednom mieste. Prečítajte si jeho spoveď o minulosti a dnešku.
V čase Novembra 89 nastúpil na základnú vojenskú službu a mal šťastie, že sa mu podarilo dostať na útvar, kde mu bolo umožnené fungovať ako diskdžokej. Nebol v bojovom, ale pracovnom útvare, v Leviciach.
Tam si našiel klub, kde fungoval. Chodil po celom Slovensku na akcie, ktoré boli súčasťou rôznych kamarátskych stykov, s ktorými spolupracoval a pre ktorých pracoval. Niektorí jeho kolegovia, ktorí sa dostali na základnú vojenskú službu boli dva roky zamknutí v tanku a nemali možnosť sa vôbec vyvíjať. V súčasnosti šéfuje prešovskému rádiu a stále teda pôsobí pri hudbe.
Pôsobili ste na sklonku osemdesiatych rokov v Prešove?
Na vojnu som išiel v januári 89 a vyšiel som v lete 1990. V tom čase som hrával aktívne, čiže v Prešove ani možno nie, už som bol mimo. V tom čase, v novembri 89, tesne pred pádom komunizmu som mal posledné prehrávky. Tie boli súčasťu toho, aby na to, ak chcel diskdžokej hrávať legálne, potreboval mať klasické prehrávky. Doklad o tom, že je spôsobilý fungovať ako zárobkovočinná osoba v danom odvetví. Vykonávali sa každý rok, zriaďovateľom boli okresné osvetové strediská v okresných mestách, alebo potom krajské mestá. Už ako kategória 3, keďže sa postupovalo od prvej do tretej, som musel obhájiť na prehrávkach, ktoré boli vo Svite. Tam som šiel ako vojak, čo bolo zaujímavé. Bolo obdobie, ktoré bolo tesne revolučné, v tom čase sa mi podarilo cez mojich rôznych nadriadených a priateľov na útvare vybaviť špeciálny opušťák, aby som sa dostal na tieto prehrávky. To bola zaujímavá situácia. Tým, že sme neboli v bojovom útvare, taká možnosť sa vybaviť dala. Ak ste chceli niečo dosiahnuť, museli ste byť aktivizovaní.
Ako vtedy prebiehali diskotéky?
Myslím, že sa to ničím nelíši od dnešnej doby. Dá sa to porovnať s tým, že v tom čase ľudia nemali mediálnych vymožeností, ako majú dnes. Dnes je to jednoduché, to ani nie je potrebné opisovať. Ľudia majú internet, vtedy to bolo komplikované. Vtedy nemali ani v televízii čo pozerať, nebol tam výber programov. Tieto akcie si vtedy ľudia vážili viac. Pre nich bola diskotéka spoločensko-kultúrnou udalosťou, bolo to na úrovni kina. Kupovali si nové nohavice a tričká, aby na nej nejako vyzerali. Čo sa týka zábavy, v tom sa to nelíši – človek pustí pesničku a druh zábavy je rovnaký. Ale spôsob, akým sa tá zábava vyvíjala a formovala a ako sa ľudia na ňu pripravovali je absolútne odlišný. Toto je momentálne neporovnateľné.
Spomeniete si, ktoré kluby vtedy fungovali?
Tesne pred revolúciou fungoval v Prešove Máj, ten bol dosť obľúbený. Na daný čas bol veľmi pokrokový a progresívny. Robili sa tam rôzne akcie, nielen diskotéky. Boli tam aj hudobné minifestivaly a takisto aj filmové festivaly. Tiež aj krúžky, bol to jeden z najvýznamnejších. Dom Pionierov takisto robil diskotéky, tých možností na to, kde sa mohol realizovať začínajúci diskdžokej bolo len niekoľko. Myslím, že aj vo Véčku sa umelci prezentovali a takisto v F-klube na Filozofickej fakulte, teraz je tam posilňovňa, oproti Hviezde. Tam boli výborné diskotéky, robil som ich ešte pred nástupom na vojenskú službu.
Hrávalo sa vám ako?
Hralo sa tam dobre, pretože cieľová skupina bola vysokoškoláci a ľudia, ktorí študovali a dokázali aj tvoriť. Popri diskotékach sa tam robili aj rôzne súťaže, kvízy a podobne. Bolo to úplne iné, no hlavne to bolo dané dobou. Dnes sa to nedá porovnávať s ničím iným, boli to kultúrno-spoločenské akcie ušité na danú dobu. Diskotéka vtedy a teraz – to nemôžeme porovnávať.
Ako by ste porovnali prešovskú hudobnú scénu vtedy a dnes?
Rovnako silná bola aj vtedy. Začínali Peter Nagy a Indigo, aj Peter Lipa raz musel začínať a bolo to u nás. Takisto Chiki liki tu-a, ak to porovnám s históriou, tak Prešov mal čo ponúknuť a nepovedal by som, že toho bolo viac vtedy, alebo dnes. Je to asi narovnako. Scéna je naďalej silná. Sú to ľudia, ktorých to baví a fungujú dodnes.
Váš názor na šírenie hudby cez internet…?
Jednozančne zabil hudbu, ale aj celkový mediálny priestor, kde patria filmy a do istej miery nahradil aj vnemovú kultúru, teda sluch a zrak. Ľudia sú na internete tak dlho, že nemajú čas ísť inde. Je to súčasný fenomén, ktorý keby bol pred tridsiatimi rokmi, tak by bol rovnaký úspešný ako teraz. Internet nie je na vine, je to vývoj. Je to požiadavka trhu, ľudí a doby. Aj keď ju zabil, tak zase v iných oblastiach priniesol omnoho viac. Človek na tom ako konzument internetu získal, hudobný priemysel stratil. Nikto nevedel odhadnúť, čo sa stane, ak sa zapojí do digitalizácie. Môže sa akurát len rozmýšľať nad tým, ako vymyslieť nové digitálne médium, ktoré sa nebude dať šíriť cez internet. Nad tým je nutné uvažovať.
foto: archív rv
