Prešovskí poslanci spomínajú na školské časy: Kto z nich prepadal z telesnej?
Prázdniny sa začali množstvu žiakov, ktorí majú pred sebou dva mesiace leňošenia. Ktovie, možno sa z nich raz stanú mestskí poslanci a budú rozhodovať o zásadných podmienkach v meste. Skôr ako sa tak stane sme sa vrátili do minulosti a opýtali sa súčasných poslancov na ich školskú minulosť.
Pomáhajú zveľaďovať Prešov všakovakými projektmi, neraz sa na zastupiteľstve začne aj iskriť, ako zvyknúť hovoriť, pre dobro Prešovčanov. V prvom rade však aj oni prešli povinnou školskou dochádzkou či pridali k tomu aj titul na vysokej škole. Každý tak mal istú nálepku študenta a stále si pamätá na svoje školské časy.
Matematika strašiakom
Mestský poslanec Rudolf Dupkala tvrdí, že nebol ani génius ani najslabší: „Ako sa hovorí zlatá stredná cesta. To viete, ako dieťa dvoch učiteľov (vynikajúcich) som si nemohol dovoliť zlé známky, ale aj tak som si ich dovolil (smiech). Do prvého stupňa to bolo vždy "čisté vysvedčko“ a na druhom stupni sa pridávali sólové dvojky, buď to z matematiky alebo chémie," povedal.
Najviac miloval a miluje doteraz telesnú výchovu: „Tak, ako väčšina chlapcov. A tiež aj hudobnú, cudzí jazyk, literatúru, dejepis, zemepis, etiku, filozofiu a v súčasnosti hlavne politológiu. Naopak matematika, fyzika a chémia boli mojimi strašiakmi,“ hovorí a na ponuku poskytnúť nám archívne fotografie z čias študentských sa so smiechom radšej stránil.
Prepadla z telocviku
Janette Langová o sebe tvrdí, že vždy bola „bifľa“: „Niežeby som nemala rada prestávky, ale to len preto, aby som si ešte poriadne prečítala učivo. Vždy som bola na tzv. tabuli cti. Ak o tom teraz hovorím svojim deťom, tak z toho majú riadnu psinu. Bola som vždy medzi najlepšími žiakmi, na každej školskej akadémii som vystupovala či už ako recitátorka alebo som hrala na klavíri,“ hovorí. Myslí si, že učiteľky ju preto mali rady, lebo mali isté číslo do povinného školského programu. A jediné, čo neznášala bola telesná výchova. „Keď som nastúpila na Strednú pedagogickú školu, tak som dokonca na štvrťroka z telecviku prepadala, aj z toho sa teraz moje deti smejú,“ spomína s úsmevom.
Vždy ju to podľa vlastných slov ťahalo k umeniu, ako dieťa bola členkou speváckeho súboru Prešovčatá, ktorý ju „ostrieľal“ do života. „Desať rokov som hrala na klavíri, neskôr pribudla flauta, gitara, vyštudovala som výtvarnú výchovu a na vysokoškolské štúdiá mám tie najkrajšie spomienky – krajinárske kurzy v prírode na Ľubovnianskom hrade alebo dedinke Miková boli kúzelné,“ dodáva na záver.
To, akým bol žiakom, by mali povedať skôr učitelia či pedagógovia z jednotlivých škôl, hovorí Stanislav Kahanec. „Ak má žiak takýchto učiteľov, má aj oveľa ľahšie štúdium. To podstatné sa naučí na hodinách v škole a obľúbi si prípadne aj matematiku. Aj preto som po SPŠ strojníckej v Prešove, ktorú som ukončil s vyznamenaním, nemal žiaden problém a ani pri náročnom štúdiu na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave, ktorú som ukončil s červeným diplomom. Pri spomienkach chcem úprimne poďakovať všetkým svojim učiteľom, pedagógom, profesorom za námahu a prácu, ktorú žiakom a študentom ochotne darovali,“ vysvetľuje.
Stačilo vysvetlenie učiva na hodine
Na zvládnutie učiva mu podľa vlastných slov takmer na všetky predmety stačilo vysvetlenie učiva na hodinách a poznámky v zošite. Aj na vysokej škole, kde nie vždy boli po ruke dobré skriptá, si viacerí študenti požičiavali pred skúškami jeho poznámky z prednášok: „Samozrejme, aj ja som mal niektoré predmety viac obľúbené, než iné. Veľký podiel na tom, či bude predmet zaujímavý a u študentov obľúbený zohral práve učiteľ. Ja som mal napr. veľmi dobrých učiteľov slovenčiny a matematiky,“ priblížil spomienky a na záver dodáva, že tak ako každý miloval prázdniny, študentskú voľnosť a nezávislosť.
„Čiže študentské roky, s ich príhodami, zážitkami či "kotrmelcami“. Chcel by som zaželať všetkým žiakom a študentom príjemný oddych a načerpanie potrebnej energie k ďalšiemu štúdiu počas prázdnin, ale aj bohaté zážitky z prázdninového obdobia, bez ujmy na zdraví či na duši," doplnil Stanislav Kahanec.
Veľkú prestávku mal v obľube
Nesedel celé dni v knihách, ale dosahoval výborné výsledky. Takto charakterizuje svoju školskú kariéru Radovan Bačík: „Najmenej rád som mal na škole predmety, kde som sa musel učiť veci naspamäť. Navštevoval som množstvo krúžkov, dúfam, že aj dnes majú deti tie možnosti, lebo to bolo super. Jeden deň šachový krúžok, ďalší volejbalový, strelecký, dokonca si pamätám, že som navštevoval aj pestovateľský krúžok, pri spomienke na neho sa mi vždy vyčarí úsmev, lebo dodnes neviem prečo,“ prezradil s úsmevom.
Hovorí, že s učením problém nikdy nemal. Rád mal veľkú prestávku: „Počas nej sme chodili pred školu na dvor, aj telesnú výchovu som mal rád a možno to vyznie divne ale aj chémiu a matematiku. Ale najradšej na školskom živote som mal bezstarostnosť. A pamätám, že keď som už zaspával nad knihami, tak som vybehol von na čerstvý vzduch, zahrať v dvore futbal, alebo len tak zresetovať a naspäť do kníh,“ dodal.
