Prešovskí futbalisti splnili sen svojmu malému fanúšikovi: Maťko (8) mal slzy na krajíčku
Veľký deň pre Martinka (8), ktorý túžil nazrieť do útrob klubu futbalistov prešovského Tatrana. Sen sa mu splnil, hráči ho privítali a záložník Miroslav Poliaček ho sprevádzal po chodbách, kam sa inak len tak ľahko hocikto nedostane. Ako darček dostal dresy aj podpísanú loptu.
Pre druháka na ZŠ Prostějovská, ktorý je od narodenia pripútaný na invalidný vozík, bolo nazretie do útrob klubu a stretnutie sa s hráčmi už dávno najväčším snom, o ktorom hovoril rodičom i starým rodičom.
Iniciátorom babka
A práve tí sa mu ho rozhodli splniť a prekvapiť ho pri príležitosti jeho ôsmich narodenín. „Dlho chodíme na futbal. Bol to jeho sen. Zrealizovať ho napadlo babke. My sme o tom dlho rozprávali, ale babka bola ten hlavný iniciátor, ktorý sa do toho tak vložil,“ prezradil otec malého fanúšika prvotnú myšlienku, ktorej sa chytilo vedenie, realizačný tím a samozrejme všetci hráči futbalového Tatrana, ktorí pre svojho fanúšika odkryli to, čo je bežne futbalovým fanúšikom predsa len nedostupné.
Pred zápasom má do šatne prístup iba naozaj úzky okruh ľudí. V tomto prípade ale platila výnimka, a tak ju Maťko spolu s otcom a dedom dostali možnosť navštíviť, pozdraviť sa s hráčmi, porozprávať s trénerom, aj keď narodeninový oslávenec veľa otázok napokon nemal.
Ostal bez slov
Maťko sa o prekvapení dozvedel večer pred zápasom, aby sa na to pripravil. "Nemohol ani poriadne spať a je z toho doteraz mimo. Lebo on je stále zhovorčivý, plný elánu a dnes ostal doslova bez slov,“ vysvetlil jeho otec, ktorý bol napriek tomu spokojný. „Aj ja som prekvapený, že to tak dobre dopadlo, že to vyšlo. Všetci doma sme tatranisti. My sme ho k tomu priviedli. Mňa vodil od mala na futbal Maťkov dedo, ja som bral jeho a dúfam, že v tom budeme takto pokračovať,“ uviedol pre klubovú webstránku Tatrana.
Hostiteľskej úlohy v šatni sa chopil Miro Poliaček a hráči si pre svojho fanúšika pripravili podpísanú loptu, šál a dva dresy, z ktorých jeden s číslom 12 a priezviskom Hirka symbolizoval v Maťkovi 12-teho hráča tímu. Odfotili sa s nim priamo na trávniku aj tesne pred zápasom s košickou rezervou. Od vedenia klubu navyše dostal prísľub možnosti zúčastniť sa výletu na turnaj chlapcov jeho vekovej kategórie.
Super pamiatka
„Všetko bolo dobré. Najviac sa mi páčilo, že som mohol byť s chlapcami v šatni a že som sa s nimi mohol stretnúť. Poznám ich a držím im vždy palce. Ďakujem za loptu a za dresy, ktoré mi dali, je to super pamiatka,“ prezradil napokon svoje dojmy z návštevy šatne malý-veľký fanúšik so slzami na krajíčku. V šatni si ešte stihol zatipovať víťazstvo Tatrana 2:0, to mu ale napokon po remíze 1:1 hráči nesplnili, čo ich všetkých mrzelo asi najviac.
„Ja takéto akcie uznávam. Podľa mňa by sa to kľudne mohlo robiť aj častejšie a v trochu väčšom. Bolo pekné, že ten chlapček chcel prísť do kabíny pozrieť chlapcov a vidieť čo sa tam deje. Som rád, že ešte stále máme takých fanúšikov a že aj chlapci k tomu pristúpili tak ako pristúpili a že im osud niektorých ľudí nie je ľahostajný,“ dodal prešovský tréner pre 1fctatran.sk.
foto: Viktor Zamborský