Prešovom otriasol prípad segregácie rómskych žien v pôrodnici: Ako rozhodol súd?

Žalobou sa domáhali toho, aby nemocnica nezákonnú prax odstránila. Žaloba smerovala zároveň aj proti Slovenskej republike

15. august 2022 Krimi

Okresný súd Bratislava III zamietol antidiskriminačnú žalobu Poradne pre občianske a ľudské práva v prípade segregácie rómskych žien v pôrodnici prešovskej nemocnice.

Umiestňovanie rómskych žien do takzvaných rómskych izieb v pôrodnici nie je podľa súdu diskriminačné. Rozsudok nie je právoplatný. Poradňa avizovala, že voči nemu podá odvolanie.

Zamietnutie žaloby pre TASR potvrdil hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak s tým, že súd tak rozhodol 29. júla a proti rozsudku je možné podať odvolanie.

Antidiskriminačná žaloba

Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov bola jednou zo žalovaných v súdnom konaní na základe tzv. antidiskriminačnej žaloby podanej Poradňou pre občianske a ľudské práva.

„Žalovaná považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a zákonné, ktoré má oporu vo vykonanom dokazovaní,“ povedala pre TASR Miroslava Kušníriková z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove.

Keďže vec nie je právoplatne ukončená, v spojení s avizovaným podaním odvolania neúspešným žalobcom, nemocnica nebude podľa jej slov v tomto štádiu predmetnú právnu vec bližšie komentovať.

O čo išlo v žalobe?

Poradňa podala žalobu na súd ešte v decembri 2013 ako takzvanú verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona.

„V súdnom konaní sme poukazovali na to, že na oboch oddeleniach gynekológie a pôrodníctva Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, takzvanej ´starej´ a ´novej´ pôrodnici, je zavedená dlhodobá prax umiestňovania rómskych žien do oddelených takzvaných rómskych izieb,“ priblížil programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva Štefan Ivanco.

Žalobou sa podľa jeho slov domáhali toho, aby nemocnica nezákonnú prax odstránila. Žaloba smerovala zároveň aj proti Slovenskej republike, v zastúpení ministerstvom spravodlivosti aj samotnému rezortu spravodlivosti, ktorý je zriaďovateľom prešovskej nemocnice.

„V súdnom konaní sme poukazovali na to, že situáciu v nemocnici dlhodobo ignorovali a neprijali preventívne opatrenia, ktoré by segregáciu rómskych žien odstránili a predchádzali jej,“ doplnil Ivanco.

Ako ďalej povedal, podľa súdu poradňa ako žalujúca strana nepreukázala, že sú rómske ženy umiestňované v oddelených izbách z dôvodu ich rómskej príslušnosti.

Váha výpovede lekárov

Súd okrem toho konštatoval, že umiestňovanie rómskych žien na oddelenú izbu nemusí samo osebe predstavovať nezákonnú segregáciu a môže byť odôvodnené zdravotným stavom pacientiek, obsadenosťou oddelenia, epidemiologickými opatreniami, ako aj tým, či konkrétne ženy samy neuprednostnili pobyt na izbe s inými rómskymi ženami.

„Tento rozsudok je ďalším potvrdením toho, že pre slovenské súdy je rozhodovanie o prípadoch rasovej diskriminácie stále výzvou. Z praxe viem, že súdne rozhodnutia sú často poznačené aj rasovými predsudkami, ktoré nie sú v našej spoločnosti ojedinelé. Tento rozsudok nie je výnimkou,“ skonštatovala advokátka zastupujúca poradňu v súdnom spore Vanda Durbáková.

Aj v tomto prípade dal podľa nej súd väčšiu váhu výpovediam lekárskeho personálu ako výpovediam samotných rómskych žien, ktoré túto prax potvrdzovali.

ilustračné foto