Prešovčanka Júlia sa karate venuje už odmalička: Vďaka nemu sa naučila aj prehrávať

Šport, ktorý praktizuje, by ste na ňu možno len tak netipovali. Júlia z Prešova sa venuje karate a to ju naučilo aj prehrávať. Viac už v rozhovore.

Ľubomír Hudačko
Ilustračný obrázok k článku Prešovčanka Júlia sa karate venuje už odmalička: Vďaka nemu sa naučila aj prehrávať
Zdroj: Karate klub Junior Prešov

Bola účastníčkou ME v Taliansku a Francúzsku, je dvojnásobná majsterka Slovenska a víťazka mnohých zahraničných súťaží ešte v juniorskej kategórii. Športové karate v seniorskej kategórii “zavesila na klinec” dosť skoro, ale získala v danej kategórii striebro na majstrovstvách Slovenska. Viac prezradila Prešovčanka Júlia Langošová sama.

Ako dlho sa venujete karate a kto vás k tomuto športu priviedol?

Karate sa venujem odmalička. Už to bude hádam 18 rokov. Nebol to však prvoplánový koníček, nakoľko som bola prijatá hrať na flaute (smiech). Ale po absolvovaní prvého tréningu karate sa tento šport stal mojou súčasťou.

Čo vás motivovalo vrátiť sa späť na súťažné tatami po dlhšej prestávke?

Musím sa priznať, že to bola moja sestra, ale veľmi ovplyvnil moje rozhodnutie aj prístup klubu Junior Prešov. Počas mojej “prestávky” som sa karate stále venovala. Trénovala som deti v klube a robila tvz. sparing partnera mojej sestre Lucke. V tomto období som si však uvedomila, že ma to na zápasisko stále ťahá a že by som ešte rada prežila ten pocit, keď stojíte na tatami, s malými motýľmi v bruchu pripravený ukázať to najlepšie, čo viete. Už teraz, keď som vo fáze prípravy na sezónu, vidím veľké rozdiely medzi Košicami, kde som trénovala a Prešovom. Je veľmi dôležité, ak športovca klub plne podporuje v tréningovom procese, ale aj finančne.

Ako hodnotíte fungovanie Junioru ako klubu? Keďže do Prešova ste sa vrátili po niekoľkoročnom pôsobení v Košiciach.

Áno, trénovala som v Košiciach od roku 2008 pod vedením vtedajšieho reprezentačného trénera Františka Kretoviča. V tom období to bola najlepšia voľba, keďže v Prešove karate ako šport upadol. Bolo mi to ľúto, že musím odísť, pretože mal vždy veľký potenciál byť úspešný nielen na slovenskej pôde, ale aj v zahraničí. O to väčšiu radosť som mala, ked ma v roku 2015 kontaktovali tréneri z Junioru Prešov, že zmobilizovali svoje sily. Postupne som navštevovala ich tréningy. Zapáčil sa mi ich prístup k trénovaniu a manažovaniu klubu. Je vidno, že túto prácu robia s nadšením a aj pomáhajú druhým, čím je najväčším príkladom projekt Juniorko. Preto som neváhala v najbližšom období prestúpiť naspäť do rodného Prešova.

Aké sú vaše športové ciele do budúcnosti? Chcete ísť aj na olympiádu?

Myslím si, že účasť na olympiáde je sen každého športovca a je úžasné, že po toľkých rokoch sa karate dostalo medzi športy, ktoré budú na OH v Tokiu. Mojím cieľom je však odviesť tú najlepšiu robotu v športovej sezóne, preto sa budem sústreďovať na každú súťaž zvlášť a po čase uvidíme, kam ma to až zavedie.

Popri trénovaní karate aj pracujete?

Samozrejme, že pracujem. Karate, žiaľ, nie je šport, ktorým by sa dalo na Slovensku živiť. Pracujem v Prešove ako záchranárka. Táto práca ma baví a taktiež mi umožňuje venovať sa športovému karate.

Prečo by ste odporučili druhým karate ako šport?

Karate nie je len šport, ale je to životný štýl. Vďaka karate som sa naučila sebadisciplíne a pokore. Na druhej strane, vďaka športovému karate som sa naučila prehrávať, čo je si myslím veľmi dôležité nielen v športe, ale aj v živote, pretože naučiť sa prehrou motivovať a nevzdať sa, to je pravý recept na úspech.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Foto: archívne

Zdroj: Dnes24.sk