Presne takto to vtedy bolo: 5 spôsobov, ako kedysi vedeli tráviť čas deti v Prešove
V súčasnosti vládnu mobily, no skôr narodení vedia, že takéto vymoženosti nemali. A predsa sa nemali čas nudiť, hrali sa po prešovských sídliskách úplne inak.
Hry, ktoré deťom kedysi spríjemňovali voľné chvíle už dávno vyšli z módy. Tí skôr narodení na ne dodnes spomínajú s veľkou nostalgiou.
Súčasná generácia detí vám totiž bez problémov stiahne najnovšiu aplikáciu, skákať gumu, či hrať na ulici vybíjanú ju už ale neuvidíte.
Tu je päť druhov trávenia voľného času v Prešove, ktoré sme zažili aj my.
Lyžiarska sezóna v okolí Prešova: Lanovka na Lysú už premáva KAŽDÝ jeden deň
Viete, prečo sa oblasť v Prešove volá Táborisko? Michal Hudák odhalil, že to súvisí s Rómami
Guľôčky
Malé guľôčky boli kedysi najmä medzi chlapcami veľmi obľúbenou hrou. Popularitu si získava veľmi rýchlo pred desiatkami rokov.
Nebolo sídliska, kde by ste nevideli deti s guličkami v ruke.
Pôda bola všade, kde ste sa pozreli, plná jamiek. Hralo sa aj na jeseň, až kým to znemožnil mráz. Guličky boli umelé, hlinené či sklenené. Súťaživosť nechýbala nikomu a doniesť domov plné vrecko guľôčok bolo túžbou každého hráča.
Skákanie gumy
Dievčatá mali tiež svoju obľúbenú hru. Aby sa neunudili sledovaním chlapcov s guličkami, ony skákali gumu. Miestami predvádzali ozaj náročné kombinácie a variácie.
Trikov, ako čo najlepšie skočiť tie najnáročnejšie skoky bolo hneď niekoľko. Túto hru mohlo hrať aj jedno dievča, ale gumu si muselo priviazať o lampu či strom.
Držať ich však mohli aj dve iné hráčky a tretia predvádzala skoky. Obdiv a rešpekt získali tie, ktorí bez pádu skákali čo najvyššie. Dnes sa už takto deti nehrajú takmer vôbec.
Do tridsiatky sa mal asi príliš fajn: Milošovi z Prešova odvtedy zistili viaceré diagnózy
Skvelé predstavenie plné humoru v Prešove: Na scéne to rozbalia Štúr s Malachovským
Všetko letí
Letí, letí všetko letí. Obľúbená hra detí na oslavách narodenín kamarátov, do ktorej sa mohol zapojiť úplne každý. Podmienkou bolo mať dobré reflexy a expresné uvedomenie si danej situácie.
Ruky hore vystrelili v momente, keď rečníkom uvedený predmet či zviera dokázal lietať. Ak nie, ruky ostali na stole. Kto to nestihol v časovom limite ako ostatní, alebo kto sa pomýlil, z hry vypadával.
Nakoniec ostali len dvaja a z nich zišiel víťaz. K tejto hre nepotrebujete žiadne predmety, len dobrú fantáziu a rýchlosť. Hra pretrváva dodnes najmä v táboroch.
Céčka na schodoch
Ďašia z legendárnych hier. Pod blokmi na sídliskách kedysi nebolo dieťaťa, ktoré by nemalo a nehralo céčka. Plné kufríky tejto umelej hmoty väčšinou v tvare abecedy bol pre deti ako zlatý poklad.
Hodiť zväzok hoci len troch céčok zopnutých k sebe presne k vopred dohodnutej čiare na chodníku vzbudzovalo obrovský záujem. V prípade nepriaznivého počasia sa hralo aj na schodoch v paneláku, najmä na Švábskej ulici, čo sme zažili aj my.
Céčka pobláznili terajšiu generáciu tridsiatnikov nevídaným spôsobom. Aj keď céčka ešte určite niekde zoženiete, deti dnes dajú prednosť skôr elektronike.
Pogi
Malé papieriky s farebným obrázkom populárnych komiksov či iných kreslených postavičiek neboli len o zberateľstve. Išlo najmä o súťaživosť, adrenalín a o náhode. Nebolo to teda len o šikovnosti či sile úderu umelým alebo železným hádzatkom, ale aj o šťastí.
Deti ich milovali, rodičia a okoloidúci však neznášali.
Hádzatko totiž vydávalo dopadom na zem otravný zvuk. Najmä pri vchodoch do panelákov na Sekčove to pre obyvateľov pôsobilo dotieravo a nepríjemne.
Tí najlepší hráči však domov odchádzali nadšení a s plnými hrsťami. Niekto pogi možno doma nájde dodnes, ale vonku s nimi deti už roky vôbec nevidno.