Skutočný príbeh: Riaditeľka prešovskej školy vyčítala kolegovi, že sa pozerá na hodinky

Pomery v školstve majú naštrbenú dôveru aj bez ďalších škandálov a nepríjemností, aké zažil aj náš čitateľ Rado. Jeho meno máme v redakcii, prial si však ostať v anonymite. Rovnako sa veľkoryso rozhodol ani nemenovať zmieňovanú strednú školu.

Rado dostal telefonát z bývalej školy, ktorú navštevoval, že tam preňho majú miesto. Ak by chcel a prejde riadnym pracovným pohovorom, môže byť kolegami učiteľov a pracovníkov, ktorých stretával počas štúdia v minulosti.

Kontrola riaditeľky

Strednú školu v Prešove teda aj dobre poznal a tešil sa na novú výzvu.

Okrem toho mal aj inú prácu a tak vopred vedenie informoval, že by rád stíhal obe naraz. Keďže ju vykonával prakticky vždy formou home officu, nevidel v tom problém. Ten však nastal, keď ho vtedajšia riaditeľka začala kontrolovať.

„Nosil som si do školy svoj notebook, aby som stíhal popri práci administratívneho pracovníka robiť aj svoje veci v pôvodnej robote. Podotýkam, že som kvôli tomu dostal len čiastočný úväzok a vedenie súhlasilo, že si budem robiť aj svoje veci. No vtedajšia riaditeľka to evidentne nepochopila a začala na mňa vrieskať, prečo si nosím do práce svoj notebook a že si z priestoru robím svoju kanceláriu,“ šokuje spoveďou dnes už bývalý zamestnanec.

Rado sa preto rozhodol vyhovieť požiadavke a svoj notebook viac na stole neukázal. Pracoval na školskom počítači, ale keďže nechcel byť mimo diania vo svojej pôvodnej práci, nechal si posielať notifikácie z mobilu na smart hodinky.

Tam si občas skontroloval, kto čo píše v skupine a aké udalosti sa aktuálne dejú. A to bol ďalší problém.

Prišiel im pomôcť, zažil šikanu

„Opäť sa ma riaditeľka začala pýtať, kam sa to stále pozerám a vyčítala mi, že sa nevenujem práci. Ja som škole ako bývalý žiak prišiel pomôcť s prácou a riaditeľka napriek prvotnému súhlasu mala nepochopiteľné nároky a výčitky, akoby som bol ten najhorší zamestnanec. Na zaškolenie ťažkej administratívnej práce som pritom dostal len 4 dni. V kontrole navyše spolupracovala s ďalšou nadriadenou, ktorá ma šikanovala takisto,“ pokračoval ďalej Rado s tým, že nakoniec mu riaditeľka nepredĺžila skúšobnú dobu, hoci v škole robil všetko najlepšie, ako vedel.

Dodnes si pamätá, ako mu vyčítala to, že sa pozerá na hodinky.

Ako socialistické praktiky

„Keby to nebolo tak nespravodlivé a smutné, tak by to bolo úplne smiešne. Veď socialistické praktiky a potláčanie ľudských práv skončili v roku 1989. To by si skúsená vysokoškolsky vzdelaná osoba mala osvojiť. Potom sa nečudujme, že máme v školstve málo zamestnancov, alebo odborníkov s chuťou pracovať, keď sa toto môže diať, ako sa to stalo mne,“ dodal na záver s tým, že o polroka riaditeľka odišla do dôchodku.

Rada však nenechala dokončiť svoju prácu a pripravila ho o značný príjem. Banka mu následne „iba“ s jednou prácou nedovolila vziať si úver na bývanie.

Nepochopili to ani jeho vtedajší kolegovia v škole a potvrdili, že sa mnohí skupinkovali a nemuseli. Rado je dnes rád, že s podobnou skúsenosťou sa odvtedy nestretol.

ilustračné foto