V historickej budove kaštieľa sa učia študenti
V historickej budove kaštieľa v Spišskom Štiavniku, okres Poprad, sa vyučujú žiaci Odborného učilišťa internátneho. Kaštieľ je na niektorých miestach v dosť dezolátnom stave, avšak kvôli tomu, že ide o kultúrnu pamiatku, s tým škola nemôže nič robiť.
„Pracuje sa tu dosť ťažko, snažíme sa veľmi, staráme sa o vnútro
budovy, ale nie je to budova účelovo určená pre účely školy,“
konštatovala riaditeľka učilišťa Mária Bizubová. Múry sú hrubé, takže
je veľmi ťažké aj školu vykúriť. Väčšina žiakov už dnes študuje
v priestoroch bývalej materskej školy na sídlisku Juh v Poprade,
v Štiavniku ostalo približne 30 percent detí.
Podľa riaditeľky tam ostali prevažne rómske deti, deti z okolia a
z miestneho detského domova. „Keďže kaštieľ je mimo hlavných ťahov,
deti tu nerady chodia, je dosť nezvyklé študovať mimo dediny,“ zhodnotila
Bizubová. Vysunuté pracovisko v Poprade funguje už štvrtý rok. Na
učilišti v Štiavniku študujú prevažne deti, ktoré sú z okolia a do
Popradu by sa im dochádzať nechcelo. „Deti z okolia majú vždy nejaké
výhovorky, že nemajú peniaze, alebo je zima, tu ich ako tak ešte prinútime,
aby prišli,“ objasnila riaditeľka. Približne 90 percent študentov
v Štiavniku tvoria Rómovia.
Miestnych chlapcov najviac baví práca s drevom, takže navštevujú prevažne
odbor spracovania dreva so zameraním na výrobu úžitkových a umeleckých
predmetov. „Toto deti veľmi baví, rómske deti robia rady s drevom,
vyrábajú rôzne varešky, svietniky, mištičky,“ konkretizovala Bizubová.
V Štiavniku okrem toho ešte funguje odbor murár, príprava jedál a služby
a domáce práce pre dievčatá. Problémom je, že deti nie je v rámci praxe
kam umiestniť mimo školských priestorov. Všetky odbory v škole sú
nematuritné.
Bizubová ďalej zdôraznila, že najväčším problémom, s ktorým sa
učitelia dennodenne stretávajú, je, že deti sa vzdelávať nechcú. Podľa
nej z 50 prijatých žiakov dostane výučný list okolo 20. „Tvrdia, že
sú diskriminovaní a nemajú rovnaké podmienky na štúdium, čo vôbec nie je
pravda, tí Rómovia sa jednoducho nechcú učiť,“ povedala Bizubová.
Pozitívom je, ak školu vôbec navštevujú. Podľa nej by bolo vhodné
uzákoniť povinnú školskú dochádzku do 18 rokov. „Aby sa zamedzilo tomu,
že by tie deti neutekali ako 16-ročné do zahraničia, máme dievčatá,
ktoré sa vydajú v mladom veku, majú deti,“ zdôvodnila. Ďalej uviedla,
že postupne však ubúda mladých Rómok, ktoré majú deti v takom skorom
veku. „Tak pred desiatimi rokmi to bolo bežné, možno si aj ony uvedomili,
že tadiaľ cesta nevedie, mať 15 alebo 16-ročná deti,“ uzavrela
riaditeľka.
Zdroj: TASR