Známy gynekológ z východu Erik Dosedla (34): 5 vecí, s ktorými sa na mňa pacientky obracajú najčastejšie

Čo ženy najčastejšie privádza k dverám gynekologickej ambulancie, sme zisťovali u známeho lekára z východného Slovenska, Erika Dosedlu (34). Okrem najčastejšie kladených otázok nám však pripojil aj niekoľko rád.

23. jún 2015 Alexandra Kolínská Rôzne

Doktor Erik Dosedla (34) pracuje ako primár Gynekologicko – pôrodníckej kliniky Nemocnice Košice – Šaca. Opýtali sme sa ho na päť najčastejšie kladených otázok od pacientiek, ku ktorým nám uviedol aj rady, ako týmto problémom predísť.

5 najčastejších problémov

1. Ovulačná bolesť – ako jej predísť?

Na bolestivú ovuláciu sa nesťažuje veľa žien, určite ich nie je viac ako 5 %. Väčšina žien samozrejme pociťuje, keď majú ovuláciu, ale ako vyslovene bolestivú ju označuje minimum žien. Bolestivosť závisí od subjektívneho vnímania konkrétnym jedincom. Častejšie sa ovulačná bolesť vyskytuje u adolescentiek. Ovulačnej bolesti za normálnych okolností nemožno predísť. Možno ju utlmiť zastavením ovulácie, napríklad nasadením hormonálnej antikoncepcie, ktorej hlavným účinkom je blokáda ovulácie.

2. Ženy, ktoré majú problém otehotnieť

Pred plánovanou tehotnosťou odporúčame partnerom žiť zdravým životným štýlom, vyhýbať sa fajčeniu a alkoholu, mať dostatok fyzickej aktivity. Už tri mesiace pred otehotnením je vhodné užívať kyselinu listovú. Vo všeobecnosti možno označiť za plodné dni 4 dni v strede menštruačného cyklu. Jednoduchým riešením problematiky neplodnosti v súčasnosti je pravidelný pohlavný styk. Znie to banálne, ale práve toto je príčina množstva sterilných párov. Zníženie frekvencie pohlavného styku na menej ako 2 krát týždenne významne znižuje pravdepodobnosť otehotnenia. Pri jasnej príčine sterility volíme adekvátnu diagnostiku a liečbu.

V diagnostike využívame vyšetrenie hormonálneho stavu ženy, ultrazvuk, hysteroskopiu, laparoskopiu, imunologické a genetické vyšetrenie. Liečba môže byť konzervatívna a operačná. Najmenej invazívnym spôsobom je ultrazvukové sledovanie tvorby vajíčka a ovulácie, za účelom presného určenia plodných dní. Pomocou hormónov môžeme stimulovať tvorbu vajíčok. Ak sú vajíčkovody nepriechodné, môžeme ich spriechodniť pomocou laparoskopie. V prípade, že zlyhajú uvedené postupy, pristupujeme k liečebným postupom asistovanej reprodukcie. V laickej verejnosti sa pod pojmom asistovaná reprodukcia rozumie oplodnenie v skúmavke.

3. Aký je Váš názor na vnútromaternicové teliesko ako antikoncepčnú metódu? Je spoľahlivé?

Moderné vnútromaternicové systémy s obsahom gestagénu sú naozaj najspoľahlivejšie. Okrem toho na ich spoľahlivosť nevplývajú chyby v užívaní, zmeny metabolizmu, alebo rôzne gastrointestinálne ťažkosti. Vnútromaternicové telieska sú veľmi vhodnou voľbou najmä u žien, ktoré nemôžu užívať hormonálnu antikoncepciu. V súčasnosti je na trhu aj teliesko, ktoré môže byť aplikované aj mladým dievčatám, ktoré ešte nerodili. Zavedenie moderných vnútromaternicových systémov je jednoduché a vykonáva sa ambulantne. Zavedené teliesko sa musí vymeniť po 3 až 5 rokoch.

4. Ako často sa objavuje krvácanie v tehotenstve? Je to vždy znak potratu?

Krvácanie počas tehotenstva je pomerne časté, a to najmä v prvých 16 týždňoch. 4 % žien krvácajú permanentne. V prípade 1 % dokonca krvácajú tak silno ako pri menštruácii. Krvácanie končí zväčša v 16 týždni tehotenstva, keď sa ukončí vývoj placenty.

5. Pán primár, čo môže nastať pri nadmernej strate krvi počas pôrodu a po pôrode?

• sú časté takéto prípady?
• kedy končí takýto pôrod fatálne?
• čo je potrebné sledovať u rodičky počas i po pôrode?
• čo môže nastať v prípade trombózy?

Popôrodné krvácanie je mimoriadne vážna komplikácia pôrodu, ohrozujúca život rodičky. Každoročne sa celosvetovo vyskytuje 14 miliónov prípadov život ohrozujúceho pôrodného krvácania, čomu zodpovedá 127 tisíc úmrtí matiek pri pôrode.

Historicky najvýznamnejším monumentom a pripomienkou popôrodného krvácania je Tádž Mahal v Indii – jedna z najkrajších hrobiek na svete, ktorú dal postaviť Shah Jahan na pamiatku svojej manželke kráľovnej Mumtaz. Tá zomrela na popôrodne krvácanie po pôrode ich 14. dieťaťa v roku 1630.

V literatúre môžeme nájsť niekoľko definícií postpartálneho krvácania. Celosvetovo najpoužívanejšia je definícia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá v roku 1990 postpartálne krvácanie zadefinovala ako akúkoľvek stratu krvi z genitálneho traktu nad 500 ml počas vaginálneho pôrodu, alebo nad 1000 ml po pôrode cisárskym rezom. V prípade nadmernej krvnej straty dochádza k hemoragickému šoku, ktorý ak sa nepodarí zvrátiť, končí smrteľne. V pôrodníctve sa pomerne často vyskytuje aj veľmi vážny stav, pri ktorom sa najprv spotrebujú faktory zrážania krvi a následne dochádza k nekontrolova­teľnému vykrvácaniu tzv. Diseminovanej intravaskulárnej koagulopatii.

Foto: Nemocnica Košice-Šaca