Spomienky
Obavy sa naplnili, Rusko s prezidentom Putinom na čele zaútočilo na slabšieho. Nie je to prvýkrát, čo sa nás dotýka vojna.
Keď bola vojna v Juhoslávii v 90. rokoch, kroky jednej z utečenkýň zaviali aj do Prešova. Spomína si na to pani Tereza, ktorá má ukrajinské korene.
„Bol to bežný deň a človek by v živote nepredpokladal, že mu na dvere len tak zaklope niekto cudzí z takej diaľky,“ spomína si na situáciu spred mnohých rokov pre presov.dnes24.sk.
Chcela jesť
Aktuálna situácia jej to však pripomenula. Opäť sa hovorí o vojne a ešte bližšie k slovenským hraniciam ako vtedy. Pani Tereza bola doma s malým synom. „Otváram dvere všetkým, ktorí k nám prídu, ale takú návštevu som nečakala. Staršia pani nevedela po slovensky, ale keďže bola Slovanka, rozumela som, čo chce. Len opakovala slovo jes, jes a tak som jej pripravila chlieb so salámou,“ spomína na silné chvíle.
Ďalšie zaujímavosti zo siete Dnes24:
Tereza ju ponúkla a sledovala, ako bezbranne sedí na schodoch v paneláku. „Evidentne bola vyčerpaná. Mala šatku okolo hlavy a staré oblečenie. S vďakou chlieb prijala a mne prišlo ľúto, že čo asi všetko si musela vytrpieť. Nikto s ňou nebol. Pritakala, že utiekla z krajiny, kde zúrila vojna. Bola skromná, nič viac nechcela. Viac som ju už nikdy nevidela. Ktovie, čím všetkým si musela prejsť a ako dlho odolávala,“ hovorí so slzami v očiach.
Nedá sa im veriť
Živo si na to spomína aj jej syn, hoci mal vtedy sotva šesť rokov.
„V dnešné ráno mi to pripomenul a striaslo ma. Myslela som, že vojny sa tak blízko hraníc nikdy nebudeme musieť obávať. Je hrozné, čo sa deje. O čo Putinovi ide? Ešte nedávno vravel, že vojnu nechce a určite nezaútočí. Politikom sa nedá veriť, platí to desaťročia,“ dodala pre náš portál na záver s tým, že ak by niekto zaklopal na dvere s prosbou o jedlo tentoraz z Ukrajiny, neváhala by ani dnes.
ilustračné foto