Oceňovaný prešovský architekt: Som veľmi smutný z toho, ako mesto vyzerá

V prvom rade dodatočne gratulujeme k udeleniu ceny mesta Prešov. Čo pre vás tento honor znamená?

Ťažká otázka. Určite je to zaväzujúca vec a súčasne je to svojim spôsobom aj výzva preto, aby sme intenzívne pokračovali v našej práci tak ako doteraz.

Čo v súčasnosti v Prešove realizujete?

Podľa nášho projektu sa realizuje obnova vnútorného priestoru nákupného strediska Centrum na Sídlisku III. Čiže na túto stavbu dohliadame v rámci autorského dozoru, aby to všetko bolo v súlade s projektom. Je tiež potrebné reagovať na rôzne vzniknuté situácie na stavbe, keďže je tam obrovské množstvo rôznych inžinierskych sietí, o ktorých akoby sme nemali na začiatku dostatočné informácie. Boli realizované na prelome 70. a 80. rokov. Mnoho vecí sa realizovalo ináč, než boli pôvodne projektované. Čiže je to celkom zaujímavá vec a verím, že koncom roka obyvatelia Sídliska III získajú veľmi príjemný verejný priestor.

To je vec, ktorá sa stavia. A čo budúce plány?

Momentálne projektujeme novú obytnú skupinu v centre Prešova na Plzenskej ulici. To bude nová ulička s rádovou zástavbou a jedným bytovým domom.

Môžete určiť, že ste na niektorý zo svojich projektov najviac hrdý?

Nedá sa povedať, že by som sa kvôli niečomu bil do hrude, ale povedzme, že asi najväčšia vec je Kulturpark v Košiciach, za ktorý ma ocenili aj Krištáľovým krídlom. Bol to mimoriadne náročný a veľký projekt a som hrdý, že sme to dokázali spraviť v krátkom čase. V zahraničí a v odborných médiách boli často prezentované aj bytovky na Sabinovskej a Majakovskej ulici. Bola to obnova zdevastovaného obytného súboru z 50. rokov. To sú veci, ktoré by stáli za zmienku.

Ak hovoríte, že ste mali za sebou náročné projekty, ako si najradšej viete oddýchnuť, zrelaxovať?

To je populárna otázka (smiech). Čítam beletriu, chodím do lesa, na bicykli, športujem. To sú z hľadiska psychohygieny dôležité veci.

A aký máte vzťah k mestu Prešov?

Veľmi dobrý. Žijem tu od svojich štyroch rokov, vyrástol som tu. Je pravda, že som študoval v Bratislave, potom som cestoval krížom-krážom. Vrátil som sa sem hlavne vzhľadom k tomu, že tu mám rodinu, blízkych. Je taký trend, že všetci architekti, čo niečo znamenajú sú v našom hlavnom meste a na tie svoje regióny sa všetci vykašľali. Naša úloha je práve byť tu, podieľať sa na skvalitňovaní životného prostredia a stavebnej kultúry. Toto je pre nás asi to najdôležitejšie. Pozdvihnúť mesto, pokiaľ sa teda dá.

Je niečo, s čím nie je ste v metropole Šariša spokojný?

Ja som veľmi smutný z toho, ako mesto vyzerá. Keď sa človek prejde po meste, v popoludňajších a podvečerných hodinách, centrum je vymreté, ľudia akoby nemali dôvod, prečo tam chodiť. Myslím si, že tomuto mestu chýba dlhodobo nejaká vízia. Zodpovední ľudia by sa mali nad tým zamyslieť, postaviť istý tím ľudí, ktorí budú intenzívne pracovať na tom, aby sa centrum a vôbec celé mesto pozdvihlo na adekvátnu úroveň tomu, že sme tretie najväčšie mesto na Slovensku.

Kedy ste, naopak, šťastný?

Ak sa pozriem na domy v centre mesta, vidím ten fortieľ a to umenie, tých majstrov, čo to v renesancii a neskôr dokázali postaviť, tak to ma napĺňa hrdosťou, že som Prešovčan. Mesto máme krásne, len akoby obsah, vízia, čo mesto chce dať svojim obyvateľom a návštevníkom – to akoby bolo neujasnené. Potenciál tu určite je, krásne mesto, krásne okolie, príroda. To sú veci, na ktorých sa dá stavať.