Nárečím píšeme len minimálne, viac ním rozprávame: Dialekt na východe má svoje špecifiká
Ľubozvučný dialekt v nárečí má na východe svoje pravidlá, nad ktorými ste sa možno ešte nezamýšľali. Vyberáme niekoľko najvýraznejších zaujímavostí.
Mnohé pravidlá nárečia sú pre nás veľkou neznámou. Tých pravidiel je naozaj veľa, zorientovať sa v nich môže robiť problém aj východniarom.
Aj z nich sme však vyberali do nasledujúcej päťky naj zaujímavostí o našom nárečí.
Bez ypsilonov
Ak v našom nárečí chcete niečo napísať, nemusíte si lámať hlavu nad tým, či tam dať jotu, alebo ypsilon. Tu jednoducho ypsilon neexistuje, takže sa všade dáva i. (kerscini, bandurki…)
Aj bez dĺžňov
Rovnako si v našom nárečí nemusíte lámať hlavu ani nad dĺžňami. Kde ho treba dať a kde naopak nemá byť? Také čosi neexistuje a dĺžne jednoducho z textu úplne vynechávate. (kozare, kabat…)
Mäkké písmená
V spisovnej slovenčine ich nenájdeme. V šarišskom nárečí však áno. Hovoríme o hláskach ś a ź, teda o mäkkých sykavkách. A tu sú príklady: eśči, suśid a podobne.
Ako v Rusku
Napríklad výraz „ja lačni“ používame mnohí a možno si to ani neuvedomujeme, že podobné je to napríklad v ruštine. Ide o to, že tvary slovesa byť sa nahrádzajú osobným zámenom. V spisovnej slovenčine by to teda bolo: Som hladný.
Prízvuk ako v Taliansku
Ak by ste mali porovnať východniarsky prízvuk s ktorýmkoľvek na svete, tak je jasné, aký by to bol. Podľa mnohých sa najviac podobá tomu talianskemu a môže za to najmä prízvuk na predposlednej slabike.
ilustračné foto