Najkrajšia Európanka Denisa Pasečiaková: Toto je moje obľúbené miesto na relax v Prešove!

Aké tituly máte na konte, čo na ne hovorí vaše okolie?

Na súťaži v Číne okrem Miss bikini of the world som získala aj titul I. vicemiss vo večerných šatách a II. vicemiss miss talent. Bola to tanečná súťaž. V Thajsku som získala titul II.vicemiss z celkového počtu vyše 80 súťažiach. Rodičia sú, samozrejme, pyšní a kamaráti ma berú rovnako, ako predtým. Podporujú ma a nevšimla som si žiadnu zmenu, za čo som rada. Ja som sa totiž vôbec nezmenila a ak áno, tak len v tom pozitívnom zmysle, že ma to veľa naučilo a som samostatnejšia.

Čo vám prebehlo v mysli, keď vás vyhlásili za II. vicemiss sveta?

Ja som bola veľmi vďačná, že som to nevyhrala (smiech). Je to totiž veľká zodpovednosť vyhrať to celé. Dievča, čo to dokáže ostáva celý rok žiť v Thajsku a podieľa sa s organizátormi na myšlienke zastaviť vojnu a propagovať mier po svete. Veľa cestuje, je to úplná strata vlastného života a súkromia. Ono to nie je len o potešení sa z korunky. Celý rok je potom vyplnený a je to náročné. Každý deň je víťazka v jednom kolotoči. Ja som si nepripúšťala, že sa vôbec môžem umiestniť, takže som pred prihlásením do súťaže nad tým ani nerozmýšľala, že by som to mohla vyhrať.

Kde ste trávili Vianoce?

V Prešove, pre mňa je rodina dosť dôležitá. Za mnou do Bratislavy rodičia nechodia, nemajú na to príliš veľa času.

Máte v Prešove kút, alebo miesto, kde sa cítite najlepšie?

Som, čo sa týka prírody, veľmi vnímavý človek. Za obchodným centrom na Sekčove je jeden kopec, na ktorý veľmi rada chodím. Ak je dobré počasie, vidno odtiaľ Tatry a to je pre mňa taký veľmi pekný pohľad a vychutnávam si to. Celé mesto mám ako na dlani.

Môže byť Prešov krajší ako nejaké iné mesto napríklad v Thajsku?

Určite. V Číne mi to prišlo veľmi znečistené. Vzduch bol ťažko dýchateľný. Veľa ľudí hovorí, aké je Slovensko špinavé, ale taká základná vec, ako je čerstvý vzduch v Číne nie je. Človek si to uvedomí až vtedy, keď to nemá. A čo sa týka Thajska, tam bolo nádherne, páčilo sa mi tam viac. Bangkok je niečo neopísateľné, ale do Prešova sa vždy rada vraciam a je to pre mňa krásne mesto.

Čo by ste si priali do budúcnosti?

Asi by som sa chcela obklopiť ľuďmi, ktorí sú rovnako pozitívne naladení ako ja a sú prajní. Nehovorím, že mi to chýba, mám vo svojom okolí veľmi veľa dobrých ľudí. No pozorujem, že na Slovensku sú ľudia skôr pesimistickejší, takže by som si priala, aby medzi ľuďmi zavládla taká pohoda.

Na to, že ste dosiahli obrovský úspech ste pre Slovákov prakticky neznáma tvár. Oveľa väčšiu pozornosť médiá venujú dievčatám zo slovenských súťaží. Nie je to škoda?

Je to škoda, naozaj im venujú viac pozornosti. Na Slovensku sa píše väčšinou o škandáloch, neúspechoch a negatívnych veciach. To, že niekto urobí niečo dobré, prípadne dosiahne úspech, nie je natoľko lukratívne pre médiá, aby sa tým zaoberali. Slovensko navyše nežije súťažami krásy tak, ako krajiny Latinskej Ameriky či Ázie. Tam to všetci sledujú a podporujú svoju delegátku. U nás je to práve naopak, čo je dosť smutné.

Je náročné byť v kolotoči podobných súťaží?

Veľa ľudí vidí v rámci získania korunky len ten záver, ako ju víťazke nasadia. Veď čo je to už len za prácu, ísť tam a byť peknou? Ale nevidia to, koľko času sa do toho vrazí a čím všetkým si človek musel prejsť, kým sa tam dostal. Nie je to len o sláve, nie je to jednoduché. Je zložité, keď človek musí byť 20 hodín z dňa na podpätkoch, usmiaty, milý a príjemný, vždy dokonalo vyzerajúci aj napriek nedostatku spánku, vody či kvalitného jedla.