Mojmír býval v prešovskej bytovke dlhé roky: Najprv si neuvedomil, že sa nemá kam vrátiť

Jedným z obyvateľov bytovky na Mukačevskej 7 bol aj Mojmír Květoň. V rozhovore pre Prešov Dnes24 si spomína na 6. december 2019 a aj na okamihy po smutnej udalosti.

Boli ste správcom bytovky na Mukačevskej. Čo to obnášalo?

Od začiatku som mal záujem na vylepšení vzhľadu a celkových opráv, potom v roku 2007 vzniklo spoločenstvo vlastníkov bytov, bol som predseda aj správca zároveň. Robil som stále takého bytového dôverníka, spojili sme však aj viac hláv. Predtým som slúžil ako vojak z povolania, neskôr som šiel do civilu.

Všetky práce, ktoré sa robili, sme sa snažili robiť z hľadiska ceny aj kvality na úrovni. Veľmi nám pomohla vlastná domová kotolňa – tá nám umožnila ušetriť obrovské peniaze. Vyrábate si teplo za cenu plynu, maximálne vody. Fungovala spoľahlivo od začiatku bez problémov.

Ako si spomínate na 6. december 2019, kedy došlo v dome k výbuchu?

Nemalo dôjsť k tomu, že sa plyn dostal do domu. A keď došlo k prerazeniu potrubia, bolo potrebné hlásiť to na poruchovú linku SPP, malo sa to hlásiť záchranným zložkám a potom upovedomiť ľudí. Keď som prišiel k domu, prišla mi SMS-ka o poruche kotolne. Okolo 11:40 hod. Napadlo mi, že asi došlo k poškodeniu potrubia. Bol som vtedy v škole, mal som prácu ako školník. Volali mi asi siedmi susedia, že cítia plyn. Každý z iného poschodia. Vravel som, že vetrajte, ale nejde nám kotolňa.

Jedna suseda robí na záchranke, bola sa na to pýtať jedného z robotníkov a ten jej povedal, aby vetrala. No to nestačilo a plyn sa nevyvetral. Údajne uniklo 3-tisíc kubíkov plynu.

Koľko sa dostalo do domu, to neviem. Dostal sa podzemím aj do domov Mukačevská 9 a Mukačevská 3.

Článok pokračuje pod archívnou galériou.

Čo mohlo byť spúšťačom výbuchu?

V momente, keď do výťahu nastúpil sused na deviatom poschodí a výťah sa pohol, vtedy došlo k detonácii. Podľa mňa to inicioval niektorý zo stýkačov výťahu, v ktorom bol. V strojovni výťahu bola tá výbušná koncentrácia. Prišiel som ku domu, otvoril som kotolňu a ukázal som susede, že stojí a tá nevybuchne. Nechali sme to vetrať. Vôbec mi nenapadlo ísť do domu a odpojiť istič. Otázka je, čo by sa vtedy stalo, keby bola výbušná koncentrácia tam. Možno by to vybuchlo na prízemí, možno by sa nestalo nič a bývali by sme normálne dodnes.

Do domu unikal plyn, muselo to byť obrovské množstvo. Otázka je, koľko sa toho dostalo do domu. Plyn bolo cítiť už keď som prichádzal na ulicu, teda aj pri Mukačevskej 3 a 5. Kotolňu som otvoril a tá bola celá zamorená. Vonku boli kanalizačné šachty otvorené a nad vodomernou šachtou bolo vidno trepotať sa vzduch, ako keď ho vidno nad cestou počas leta. Potom to vzbĺklo, ja som od toho stál asi šesť metrov a trochu ma to popálilo. Prostredie bolo nasiaknuté plynom.

Mali ste vlastne obrovské šťastie, keďže ste boli bezprostredne pri tom…

Mal som šťastie, že som bol v tieni trosiek, ktoré spadli. Doteraz ma mrzí, že dve susedky urobili krok-dva dozadu, tretia suseda stála bokom. Ju to zasiahlo, mala úrazy, ale tie dve susedy, bohužiaľ, zahynuli.

Človek sa spoliehal na to, že niekto iný urobil potrebné kroky a v tej chvíli mu nenapadne myslieť na všetko.

Kvôli rôznym okolnostiam sa komplikoval zásah aj hasičom…

Na ulici bol kedysi hydrant, ale urobilo sa tam parkovisko na úkor neho, a potom keď ho hasiči hľadali, nenašli ho. Bol tam okolo toho zmätok. Kým napojili hydrant z Mukačevskej 3, tiež to istý čas trvalo. Všetci zo záchranných zložiek sa báli, či na nich niečo nespadne. Statik sa nás potom pýtal, čo sme spravili so schodiskom, že spadlo. No nerobili sme s ním nič, bolo maximálne len vymaľované. Tri schodiská boli zrazu vo vzduchu a potom to celé spadlo. No myslím si, že naša vina to nebola.

Kedysi už v bytovke pred rokmi horelo, je to pravda?

Stalo sa to v 70. rokoch, vtedy horelo na vrchných poschodiach. Ja som sa tam nasťahoval v roku 1991 a keď som odstraňoval staré tapety, nedržali, pretože boli po vtedajšom požiari zadymené. Opadla aj omietka a objavil som tam prasknutý panel medzi mojou kuchyňou a susedovou. Bolo vidno tie tepelné zmeny po spálenine a podľa mňa už vtedy tie konštrukcie utrpeli zásadné oslabenie. Takže po výbuchu v decembri to už bolo dokonané úplne. Aj na niektorých fotografiách bolo vidno medzery medzi podlahou a bočnou stenou.

Ste v kontakte aj so susedmi z Mukačevskej?

Som s nimi z titulu výkonu mojej funkcie v kontakte, minimálne z mojej strany. Teraz v období výročia som mal prácu ohľadom organizácie pietnej spomienky. Ide v spolupráci s mestom o odhalenie bronzovej pamätnej tabule. Návrh predložila suseda Ivana, ktorá je výtvarníčkou. Výrobok dotvoril umelecký kováč a odliala to bronziarska dielňa v Kremnici.

Ako sa na Mukačevskej ulici bývalo?

Býval som na 11. poschodí, bol to jeden z tých bytov, ktorým vystrelilo panely z obývačiek a balkónu. Bývalo sa tam veľmi dobre, veľká časť ľudí tam bývala od začiatku výstavby a boli na seba zvyknutí. Všetko ste mali blízko, ako obchody, školy, MHD. Mohli ste chodiť na prechádzky okolo Torysy. Čiže voľný priestor na pohyb, bolo to tiché a pekné miesto.

Ako ste si po nešťastí zabezpečili bývanie?

Niekedy večer mi kolega povedal, že by sme teda už mohli skončiť a ísť k nemu.

Ja som si po výbuchu totiž vôbec neuvedomoval, že nebudem mať kam ísť spať.

Až vtedy som pochopil, že sa nemám kam vrátiť. Dovtedy som to vôbec neriešil, ani s manželkou sme sa o tom nerozprávali. Dostali sme však úžasnú pomoc ísť k nemu na deväť dní. Potom nám manželkina kolegyňa ponúkla byt po svojich rodičoch, taktiež na Sídlisku III. A tu bývame doteraz.

Ako to dopadlo so zbierkami od štedrých darcov, na ktoré ľudia posielali peniaze z celého Slovenska?

Takmer všetky zbierky boli rozdelené úspešne, mesto podiel pre obyvateľov stanovilo dobre podľa metrov štvorcových, posielali sa vlastníkom bytov. Našiel sa kľúč, ktorý uspokojil všetkých a vyrovnali sa tie sumy tak, aby sme sa dopracovali k úspešnému cieľu.

Zbierka zriadená mestom Prešov bola veľmi štedrá a takmer to dosiahlo výšku sumy pre zabezpečenie normálneho bývania. Každý dostal toľko, aby si mohol zabezpečiť nové bývanie, alebo zariadenie. Jediný problém bol v tom, že v meste zrazu chýbalo 50 bytov.

O čo išlo?

Niektoré inzeráty na prelome novembra a decembra na dvojizbový byt boli v hodnote 70-tisíc eur, ale zrazu zmizli a ten istý byt sa objavil neskôr za 105-tisíc až 115-tisíc. Využili teda situáciu. A pri podnájmoch sa tiež stalo, že požadovali 500 eur za mesiac a k dispozícii pritom ani nebol celý byt. Napríklad jedna z izieb bola zamknutá. Ale ja musím povedať, že my sme vďaka manželkinej kolegyni obišli úžasne.

Článok pokračuje pod fotkou.

Aký ste mali rok 2020? Okrem starostí s tragédiou svet postihla aj pandémia koronavírusu.

S manželkou sme v poriadku, boli sme negatívni. Ja som často na čerstvom vzduchu, mám dostatok práce, aj čo sa týka pôvodného spoločenstva. Je toho toľko, že nestíham vnímať plynúce dni. Rok ubehol rýchlo.

Čomu sa teraz venujete?

Orezávam stromy, vysádzam ich, mám svoju záhradu, je tam dosť práce. Mám aj svoje včely.

Vrátili ste sa niekedy na miesto udalosti, alebo sa mu skôr vyhýbate?

Zo začiatku som chodil na Mukačevskú denne, pretože som neďaleko pracoval ako školník a sledoval som, ako sa to tam vyvíja. Ten pohľad je smutný, veď sme tam bývali od roku 1991. Mal som také chvíle, že som tam omylom odbočil autom. Ale tým, že som robil intenzívne rôzne práce, tak som ani nad tým celým nemal čas príliš rozmýšľať. Až keď si človek išiel ľahnúť, tak si to uvedomil. Teraz je to už menej intenzívne. Veľa sme sa so známymi o tom rozprávali, kde sa stala chyba, či sme sa mohli niečomu vyhnúť. Vtedy sa tie myšlienky vrátili.

Hl. foto: archívne