Mestskí poslanci odhalili zaujímavosti zo svojho súkromia: Takto prežijeme Veľkú noc!
Oslovili sme niektorých poslancov a poslankyne prešovského parlamentu s jedinou otázkou a síce, ako budú tráviť Veľkú noc. Mnohých z nich poznáme len z rokovacej miestnosti a veľa sa o ich súkromí sa nedozvieme. Je na čase to zmeniť :)
Veľká noc, najväčší kresťanský sviatok, je tu čo nevidieť. Ako ju trávia niektorí prešovskí poslanci? Čo nesmie chýbať na ich veľkonočných stoloch? A utekajú pred oblievačkou poslankyne z mesta? :)
Veľkonočné sviatky sa blížia. Ako ich budete tráviť?
Andrea Turčanová: Veľkú noc sa snažíme tráviť ako rodina spolu. Na Veľký piatok držíme prísny pôst, v sobotu chodievame k Božiemu hrobu a na posviacku jedál, na to sa tešia naši najmladší synovia, najmä na ochutnávku veľkonočných posvätených jedál, v nedeľu slávime Kristovo zmŕtvychvstanie. V pondelok začíname deň sv. omšou, potom manžel Janko so synmi chodia „po kúpačke“, ale len k najbližšej rodine a kmotrovcom, a potom chodievame, ak je dobrý čas, do prírody. Ja veľmi oblievačku nepreferujem. Máme 5 detí, 2 už žijú mimo domu, tak sviatky sú príležitosťou byť aspoň chvíľku opäť spolu, máme už starších rodičov, tak sa aspoň trošku venujeme aj im, okrem toho sa zúčastňujeme aj slávenia sviatkov v chráme, zväčša na Kalvárii alebo v konkatedrále sv. Mikuláša.
Miroslav Benko: V tomto roku budem tráviť Veľkú noc v Ždiari v Tatrách spoločne s rodinou. Už sa veľmi nato teším, lebo si oddýchnem a zároveň budem s najbližšími, ktorí si to určite zaslúžia. Už teraz sa Taminka a Timonko detičky pýtajú: Tata, kedy už pôjdeme. proste sa nemôžu dočkať. Teším sa aj ja, lebo v Ždiari je pekne aj v zime aj v lete. Tak, ako už viackrát hovorím, že som rodine dlžníkom, tak aj teraz to len môžem potvrdiť, takže výlet si zaslúžia. Pôjdeme už vo štvrtok a budeme tam aj cez Veľkonočný pondelok. Mamku a Taminku určite s Timonkom poriadne olejeme studenou vodou.
Rudolf Dupkala: Tak budem určite s rodinou a môjmu „mokrému hnevu“ neunikne ani jedno dievča v rodine (smiech). Nakoniec, sú to sviatky jari a života, tak verím, že sa aj v takomto duchu budú niesť.
Michal Kaliňák: Prichádzajúce veľkonočné sviatky budeme tráviť striedavo v Prešove a v Medzilaborciach. Práve na rodné Medzilaborce sa mimoriadne teším, nakoľko veľkonočnú nedeľu by som rád so svojou polovičkou a synom strávil tak, ako som sviatky prežíval ja vo svojom detstve. K tomu patrí vysviacka jedál v gréckokatolíckej cerkvi, ale aj stretnutia so známymi, či kamarátmi a spolužiakmi zo základnej i strednej školy. Budem sa veľmi tešiť, ak náš syn Hugo Oliver bude mať takú radosť z Veľkej noci, ako som mal ja v jeho veku. Na Veľkonočný pondelok preto už ako „akčná dvojka“ pôjdeme vyšibať rodinu v Prešove.
Radovan Gondžúr: Veľkonočné sviatky zmŕtvychvstania Ježiša Krista budem tráviť doma s rodinou, v duchu dobrých tradícií a zvykov.
Janette Langová: Som zástancom tradícií a preto všetkými sviatkami, nielen veľkonočnými, vyupratujeme byt a s dcérou pečieme tradičné pečivo. Pripravíme tzv. paschu, varíme syrek a pripravíme všetko tak, ako si to pamätám zo svojho detstva. Sviatky majú byť o rodine, preto ich chcem prežiť v kruhu blízkych. Na Veľkonočných pondelok budem otvárať dvere dcériným kúpačom. Keďže je vo veku, keď sa tomu ešte teší. Samozrejme, že ak ma manžel vezme na príjemnú prechádzku, len sa poteším.
Vasiľ Janko: Veľkonočné sviatky trávim v kruhu rodiny. Predovšetkým sa snažím venovať čas pre rozhovor s mojimi deťmi a pri hre mojim vnúčatám.
Peter Krajňák: Veľká noc má v sebe silu presahujúcu Vianočné sviatky. Zázrak narodenia človeka je človeku pochopiteľný, ale zázrak vzkriesenia mŕtveho to je už iný „kaliber“. Nakoľko žijeme v meste, je Veľká noc prežívaná „mestsky“, ale je spojená s náboženskými obradmi. Vo štvrtok v cerkvi čítanie strastí, v piatok uloženie Plaščenice do hrobu, v sobotu náhrobná utreňa, v nedeľu Voskresna utreňa a pondelok už opäť bežný život. Názov Veľká noc ktorý bežne používame je paradoxne opozitum toho ako my Rusnaci nazývame tento najväčší cirkevný sviatok. Staršia generácia dodnes hovorí Velikdeň, teda Veľký deň. Dôraz je kladený nie na moment, kedy sa stala udalosť, ale na večnosť, na deň, ktorý začne a nikdy neskončí. Každoročne som v Solivare chodil v sobotu popoludní na posvätenie jedál v západnom obrade ku kostolu na Soľnú Baňu. Následne sme s mamou išli na obrady vzkriesenia tiež do kostola na Soľnú Baňu a potom v nedeľu ráno do gréckokatolíckej cerkvi. Teraz budem s manželkou a malým Peťkom u svokrovcov v Krížovej Vsi, kde zažijeme úžasné obrady Vzkriesenia, ktoré v miestnom pastoračnom centre bude v sobotu podvečer sláviť otec Ján Buc. Bude to manifestácia prežívania viery, ako to dokážu iba Rómovia. Kto nezaži,l neuverí, ale bude to duchovná sila s veľkým „S.“ A ešte jeden rituál, ktorý dodržiavam v noci zo soboty na nedeľu, je návšteva cintorína. Viac ako na dušičky sa dá prežiť tajomstvo nádeje na večný život a budúce stretnutie s našimi príbuznými. Preto, keď v nedeľu ráno na utreni kňaz spieva „Christos voskrese iz mertvych, smertiju smerť poprav, i suščym vo hrobich život darovav“, človek má v sebe novú nádej. Všetkým Prešovčanom a Solivarčanom želám pokojné sviatky, ich duchovné prežitie, pokoj v rodinách a aby mali všetci na stole taký dobrý „syrek“ a cviklu ako robí moja mama.