Majú národnú kultúrnu pamiatku, názov obce sa menil: Blízko Prešova ležia Kendice
V obci pri Prešove majú kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom. Čo ďalšie ste o Kendiciach nevedeli?
Uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 daroval majetok zemanom v doline Svinky, ktorý na východe susedil s pozemkami užívanými poddanými z Kendíc. Je to najstaršia písomná zmienka o Kendiciach v okrese Prešov. Názov obce sa v priebehu storočí menil, ako prvý sa uvádza Kendy, neskôr terra Kendy – zem Kendyho.
Od roku 1924
Vo vatikánskych dokumentoch Monumenta Vaticana zo 14. storočia sa objavuje pomenovanie de Cenedi, ale aj de Kenedy. Domáce obyvateľstvo svoju obec vždy nazývalo Kendzice a takéto pomenovanie sa ujalo od roku 1773. Oficiálny názov Kendice platí od roku 1924.
V obci sa zachoval kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, dve kúrie, budovy sú v súkromných rukách. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Michala z roku 1819. Kendičania sa tradične živili poľnohospodárstvom. V období Československej republiky bola obec známa pestovaním zeleniny. V obci sa tiež ťažil piesok. Uviedol to starosta obce Jozef Hlavatý.
Kendice ležia v dolnej časti toku Torysy. Podľa slov starostu tu žije 1960 obyvateľov, z toho rómska menšina tvorí 30 percent populácie. Za posledných 20 rokov sa obec rozrástla o 360 nových obyvateľov. Vlani sa narodilo 38 detí, zomrelo deväť ľudí. Podľa starostu, demografickú krivku im pomáhajú držať smerom hore aj ľudia s „tuhým korienkom“, aký má najstaršia občianka obce 98-ročná Mária Jurková.
Vhodná poloha na spojnici medzi Prešovom a Košicami je dobrou motiváciou pre ľudí, ktorí hľadajú bývanie v blízkosti mesta, ale život na dedine sa im páči. Hlavatý je starostom obce už piate volebné obdobie. Podľa jeho slov, za tie roky veľa postavili, či už z vlastných prostriedkov, ale boli úspešní aj pri získavaní dotácií z cudzích zdrojov.
Hygienické centrum
Starosta menoval výstavbu vodovodu, kanalizácie, chodníkov, opravu miestnych komunikácií. Obec v minulých rokoch potrápili povodne. Najviac zničujúca bola v roku 2010. Dnes ich chráni pred veľkou vodou hrádza. Postavili tiež multifunkčné ihrisko, dom smútku a urobili mnoho menších stavebných akcií.
Pre rómsku komunitu zriadili práčovňu a hygienické centrum, kde sa môžu osprchovať a vyprať si bielizeň. V minulom roku odovzdali do užívania nové komunitné centrum, ktoré slúži nielen Rómom, ale jeho priestory využívajú aj ostatní obyvatelia obce. Hlavným poslaním by mali byť vzdelávacie aktivity.
Pre ľudí je prioritou bývanie. „Postavili sme bytovku s 11 bytmi. Pôvodný zámer bol taký, aby to boli byty pre našich občanov. Ak nemáme plne obsadenú bytovku, v takom prípade môžeme poskytnúť byt aj prisťahovalcom. V súčasnosti táto bytovka pokrýva záujem našich ľudí o bývanie. Niektorí to považujú len za prechodné obdobie, kým si postavia vlastný dom,“ uviedol starosta.
V obci je plne organizovaná Cirkevná základná škola, do ktorej chodí vyše 250 žiakov. Dochádzajú tu aj deti zo susednej obce Drienovská Nová Ves.
Kapacita stačí
„Zriaďovateľom materskej školy je obec. Máme v nej dve triedy s kapacitou 42 miest. V súčasnosti táto kapacita postačuje. Ak by sa stala predškolská výchova povinnou, počet miest by nám nestačil. Preto do budúcnosti je aktivita obce zameraná na jej rozšírenie. Potrebovali by sme ďalších 40 miest, využívali by sme ich aj pre prípravu rómskych detí do školy," vysvetlil starosta.
V Kendiciach žije 600 Rómov. Asi polovica z nich je integrovaná v obci a za posledné dva roky sa venuje ich evanjelizácii Apoštolská cirkev. Druhá časť žije v osade Tekeriš, vzdialenej asi 1,5 kilometra. Zaujímavosťou je, že časť osady patrí do katastra Kendíc a druhá časť do Drienovskej Novej Vsi. Hraničné pásmo tvorí Tekerišský potok. O zachovanie histórie Kendíc sa roky staral etnograf a múzejník Ján Koma, ktorý vyše 50 rokov viedol obecnú kroniku.
Zaznamenal vývoj kendického odevu, zbieral historický materiál o obci a pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky vydal publikáciu Kendice vo svetle dejín a ľudovej kultúry. Podrobne v nej opísal kendickú svadbu aj s notovým záznamom obradných piesní. Zachytil starodávne rodinné, spoločenské a cirkevné zvyky, opísal betlehemskú hru. Celý život pracoval v múzeách a jeho profesia mu bola aj záľubou. Vlani, kedy uplynulo päť rokov od jeho smrti, si ho rodáci pripomenuli výstavou z jeho zbierok. Kroniku obce po ňom zdedila Mária Vargová.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.
