Kruté chvíle Andrey a jej Julky (10): Mame na narodeniny oznámili, že dcérka má nádor

Hodila sa na posteľ a plakala

„Mamka mi povedala, že mám nádor, hodila som sa na posteľ a plakala som“ začala smutný príbeh mažoretka Julka s mamkou Andreou. V novembri 2011 prekonala celá rodina črevnú virózu, ktorá sa u každého stratila do 24 hodín. Aj u Julky, lenže ona sa neskôr sťažovala na bolesti hlavy spojené so zvracaním. „Najprv sme to prisudzovali tomu, že je tenká, neskôr hormónom alebo migréne. Až v januári 2012 som si všimla, že škúli. Upozornila som ju, aby sa nehrala, lebo jej oči tak ostanú, ale presviedčala ma, že ona neškúli,“ spomína mamička Andrea.

Julka ešte v ten deň odišla na tréning, vrátila sa však s vyplakanými očami. „Na tréningu ma bolela hlava a potom som začala vidieť dvojmo. Plakala som, lebo som sa bála, že s mažoretkami budem musieť skončiť. A tak ma mamka odhalila,“ hovorí malá tanečnica Julka.

Dozvedeli sa šokujúcu správu

Po čom, čo Julka absolvovala magnetickú rezonanciu sa dozvedeli šokujúcu správu. „V deň mojich narodenín prišla krutá správa. Moja desaťročná dcéra má nádor.“ Nasledoval odber krvi, lumbálna punkcia, ale ani jedno neukázalo typ nádoru, preto sa lekári rozhodli pre operáciu, aby sa vybralo, čo bude možné vybrať a zároveň budú mať aj vzorku a zistia typ. Pre samotnú vzorku by to bola veľmi riskantná operácia, nakoľko to bolo na mozgovom kmeni a robiť ju dvakrát by bolo dvakrát podstupované riziko. Julku teda preložili na detské ARO, urobili predoperačné vyšetrenia a nasledovala operácia, ktorá trvala dve a pol hodiny. Priamo po operácii ešte bol výsledok rýchlej histológie priaznivý , no po kompletnej histológii prišla ďalšia rana: bohužiaľ Julke lekári potvrdili zhubný nádor. Malú školáčku následne preložili na detskú onkológiu.

Náročná a vyčerpávajúca liečba

Pred začiatkom rádioterapie dostala Julka jednu dávku silnej chemoterapie, aby jej zastavili krvotvorbu a potom sa začala tvoriť produktívnejšia pre odber krvotvorných buniek, ktoré jej po každom cykle chemoterapie dávali späť, aby sa organizmus rýchlejšie spamätával. Po odbere týchto krvotvorných buniek nasledovalo 32 dávok rádioterapie, z toho 20 na mozog a miechu a 12 už len na mozog v mieste, kde bol pôvodný nádor. „Celú liečbu znášala Julka nadmieru dobre, hoci boli aj ťažké dni, kedy sa necítila dobre a odmietala jesť. Nad vodou ju držala najmä škola, ktorú navštevovala priamo na oddelení a cez pauzu medzi rádioterapiou a chemoterapiou aj vo svojej škole,“ hovorí Andrea.

Spolužiaci aj mažoretky jej zorganizovali koncert

V októbri minulý rok už Julka nastúpila po náročnej liečbe do školy a od novembra sa vrátila ku svojej „druhej rodine“ – mažoretkám Diridonkám. „Spolužiaci pre mňa zorganizovali koncert, napísali mi aj list a pripravili pre mňa veľa prekvapení. Koncert pre mňa pripravili aj mažoretky. Volalo sa to „Koncert pre Júliu“ a ja som na ňom mala krátke premiérove vystúpenie po veľmi dlhej pauze,“ hovorí s úsmevom Julka.

Prijal ju aj Gott

V nemocnici bolo pre ňu veľkým potešením počúvanie pesničiek Karla Gotta, mamička Andrea sa preto rozhodla napísať toto želanie na stránku, kde plnia sny dlhodobo chorým deťom. „Ako náhradné želanie si dala stretnutie s Mariánom Čekovským, ale to hlavné bolo stretnutie s Karlom Gottom.“ A to sa aj podarilo. V októbri minulý rok na koncerte v Košiciach ju majster Gott prijal hneď dvakrát – pred koncertom aj po koncerte. Druhykrát ju už vítal slovami: „… vždyť ty umíš texty lépe než já…“ Stretnutie s Karlom Gottom bolo podľa Julky neopísateľné. „Keď som ho uvidela, zabudla som svoj materinsky jazyk. Počas vystúpenia na mňa žmurkal“, spomína Julka. A práve preto, ako statočne zvládala liečbu, rozhodli sa jej splniť aj to druhé želanie a Julka sa stretla aj s Mariánom Čekovským na akcii „Veselá planéta“ v Košiciach.

Najhoršie majú za sebou

Julka je dnes už z najhoršieho vonku, vzhľadom na vážnu diagnózu je však pod neustálym lekárskym dohľadom. „Veľká vďaka patrí mojej rodine. Nebolo to pre nás jednoduché, každý tým žil a všetci sme sa o Julku báli. My dve sme bojovali v nemocnici a chlapci, manžel a synovia doma. Museli zvládnuť všetko okolo domácnosti, varenie, školu. Pomáhali nám aj moji rodičia, za čo im patrí veľká vďaka, ale aj ostatným, ktorí pri nás celé to náročné obdobie stáli,“ poznamenala Andrea.

Veselé dievčatko Julka môže byť svojim optimistickým prístupom príkladom. Školu opäť zvláda bez problémov a tak ako predtým aj teraz venuje mažoretkám všetok svoj voľný čas. Poctivo trénuje na júnové majstrovstvá Slovenska v mažoretkovom športe.