Celebritný Prešovčan Peter Nagy priznáva: Kradli sme srdcia dievčatám!
Ľudia už vtedy s ním spievali legendárneho Profesora Indiga. A tie pekné dievčatá pod pódiom, to sa mu s chlapcami z kapely hrozne páčilo. Hudba je podľa neho najlepšia ženská. Peter Nagy je na slovenskej hudobnej scéne už tridsať rokov!
Známy a obľúbený rodák z Prešova Peter Nagy v tomto roku oslavuje tridsať rokov na česko-slovenskej profesionálnej hudobnej scéne.
Kradol srdce dievčatám
„Kradli sme srdcia dievčatám, bez toho, že by sme chceli. Pesničky o láske fungujú ako vŕtačka, urobia ti dieru do srdca a už sa tá láska valí von. To je sila piesne. Muzika je najlepšia ženská, tam sa viem vyjadrovať najlepšie. Ale slávu nie je potrebné brať až tak vážne, aj keď je vzrušujúca. Je to nádherná prostitútka, ktorá zajtra bude šepkať chvály zas niekomu inému. Dôležité je skalné publikum, ktoré vníma, o čom sú piesne a dokáže sa ešte tešiť. Hudba je pozitívna vec a nie láska na jednu noc,“ hovorí po tridsiatich rokoch profesionálneho hrania Peter Nagy.
Petrova prvá gitara bola výsledkom dohody s otcom – ak donesie na vysvedčení z deviatej triedy samé jednotky, tak mu ju kúpi. Vysvedčenie s jednotkami domov aj doniesol a gitaru dostal. Prvé akordy sa naučil na dvore na Štúrovej ulici v Prešove, kde vyrastal. Prvými pesničkami, ktoré sa naučil, boli Pihovatá dívka od Pavla Nováka a Kdo vchází do tvých snů, má lásko Václava Neckářa. Pri pesničke Imagine od Johna Lennona sa už začínal učiť po anglicky. Prvá gitara, ktorá stála 250 korún, bola pre Petra v tej dobe pokladom. Po roku však chcel lepšiu a otec mu povedal – choď si zarobiť. Celé prázdniny brigádoval, aby si mohol kúpiť lepšiu, väčšiu gitaru. Aj si ju kúpil.
Krútila sa mu hlava
Aké teda boli tri desaťročia na profesionálnej hudobnej scéne? „Ja som človek veľmi senzitívny a momentálne veľmi spokojný a šťastný. Tak to vezmem z „balónového nadhľadu“ – som jeden z tých, ktorí to šťastie mali, každý deň som totiž pracoval na tom, aby sa to šťastie zlakomilo na mňa. Začalo to v mojich pätnástich v puberte. Keď moji rovesníci chodili na diskotéky, ja som sedel doma a cvičil na gitaru ako samouk a čítal som poéziu desiatok básnikov a textárov. A hlavne s veľkou pokorou počúval piesne iných – slovenských, českých a zahraničných umelcov. Učil som sa od nich, lebo boli úspešní. Fakt to stojí za to,“ spomína hudobník.
Prvé vystúpenie absolvoval sám s gitarou: „Bolo to na nejakej súťaži amatérskych spevákov v roku 1974 v rodnom Prešove. Ja som tú súťaž na moje prekvapenie vyhral. A to s vlastnou piesňou. Prvá cena bola možnosť nahrať svoju pieseň v profi štúdiu s profi kapelou v rozhlase. To bolo niečo! Mal som 17 a krútila sa mi z toho hlava,“ spomína Peter.
text: Dezider Kúkoľ/teraz
Viac sa dočítate v druhej časti príbehu o kariére Petra Nagya!
