Atraktívna herečka Gabriela Marcinková (25): Nemá priateľa a ani talent na upratovanie
Sympatická Prešovčanka Gabriela Marcinková (25) hosťuje v divadlách, hráva v seriáloch a venuje sa atletike. Má svoju obľúbenú trasu aj v metropole Šariša, kde strávila svoje detstvo a chodí si sem zatrénovať. Nemá pre zmenu talent na upratovanie a nemá ani priateľa...
Ako bojujete proti tréme?
Naučila som sa ju mať rada. Kedysi som s tým mala problém – pred pretekmi alebo aj pred jednoduchou odpoveďou v škole. Preto je trochu paradox, že som sa rozhodla pre herectvo. Ale tým, že na VŠMU som bola denno-denne konfrontovaná s trémou, nakoniec som si zvykla, naučila som sa ju premieňať na akúsi formu radosti a teraz mi už niekedy pred predstavením chýba. Občas sa ju dokonca snažím privolať. Ak si človek aktivizuje nervový systém a adrenalín, potom môže podať dobrý výkon. Idem na to vedecky (smiech). A nie je to z mojej hlavy, hovoril nám to náš pán profesor Huba.
Čo robíte vo voľnom čase? Máte obľúbené miesto v Prešove, kam hneď po príchode domov stihnete ísť?
Ani nie. Rada však chodím behávať a mám svoju trasu. Smeruje od Šidlovca do Kanaša cez Veľký Šariš, využijem aj cyklistický chodník, prejdem na Sídlisko III a naspäť domov na Šidlovec. A potom si v Košiciach zabehnem polmaratón – je to pre mňa taká každoročná výzva. Boj so sebou samou. Keď už na tých najlepších nemám (úsmev).
Dá sa povedať, že je naše mesto krajšie, ako niektoré v zahraničí?
To si nemyslím. Pre mňa je Prešov krásny v tom, že som tu vyrastala, mám nádherné spomienky.
Máte priateľa?
Nie.
Ak by ste neboli herečkou, čomu by ste sa venovali?
Pôvodne som chcela ísť študovať farmáciu, takže by som bola niekde v lekárni. A popritom by som určite hrala ochotnícke divadlo – toho by som sa nevzdala. A ak raz bude taká príležitosť určite si rada zahrám nejakú lekárničku či chemičku. Už som mala možnosť zahrať si atlétku, bola som na kastingu, prešla som viacerými kolami, ale vybrali napokon niekoho iného. To bolo zatiaľ jedno z mojich najväčších sklamaní.
A je teda niečo, na čo nemáte talent?
Na výtvarné umenie, na spev, čo ma niekedy mrzí. Nemám talent na upratovanie a poriadok vo veciach. Na kolektívne športy, na hod oštepom. Je toho strašne veľa (smiech).
Akú hudbu počúvate?
Mám rada Katku Knechtovú, ktorá je tiež Prešovčanka. Počúvam aj hip hop, alebo klasiku. Dokonca som sa 6 rokov učila hrať na gitaru, takže vzťah k hudbe mám.
Venujete sa atletike, takže aj vo športe ste doma…
No, ako v ktorom. Áno, atletika ma baví, fandím aj našim hokejistom. Ale napríklad futbal, na ten si neviem zvyknúť. Oproti hokeju mi pripadá nejaký pomalý. Teraz som asi urazila väčšinu mužskej populácie, a hádam aj viem odhadnúť, čo vás na tom baví. Mne to ale veľa nehovorí.
Je to hlavne o góloch. Ten pocit, keď vy, alebo váš obľúbenec rozvlní sieť, je úžasný…
Rozumiem, ale keď ja mám radšej krasokorčuľovanie (smiech). Pre mňa je to jeden z najkrajších športov.
