Akademický Prešov prežil aj veľmi ťažké časy: Známej súťaži hrozilo, že zanikne
Metropola Šariša bola niekoľko dní dejiskom súťaže amatérskej umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska s názvom Akademický Prešov. Tento rok napísalo svoju ďalšiu kapitolu, ktorá vychováva budúcu inteligenciu. Ako aj pred časom, keď objavil Adyho Hajdu či Borisa Farkaša.
Od jeho počiatkov z konca šesťdesiatych rokov minulého storočia pri ňom v Prešove stojí a tvorí ho slovenský spisovateľ, dramatik, literárny a divadelný vedec i pedagóg Karol Horák. Podľa neho je dnes v dramaturgii AP cítiť postmodernu a jeho úsilím je formovať slovenskú inteligenciu, pretože študentský divák už nie je nútený na predstavenie ísť, ako to bolo napríklad za socializmu.
Vyzeralo to, že po revolúcii projekt zanikne
Horák hovorí, že Akademický Prešov začínal tiež v liberálnych časoch, keď sa v Prešove zhromažďovala generácia predovšetkým ochotníckych divadelníkov. A po neúspechu súťaže umeleckej tvorivosti v Nitre a Banskej Bystrici sa presunula do Prešova, kde mali priestory, entuziazmus i kvalitný súbor a tu už zostala dodnes.
„Na začiatku bol Akademický Prešov heterogénne teleso. Boli tu folklórne tance, komorné hudobné združenia, no postupom času sa vyprofiloval ako súťaž umeleckej tvorivosti vysokoškolákov v kategórii študentské divadlo, vlastná literárny tvorba, umelecký prednes a dokonca neskôr umelecký preklad a chvíľu aj rétorika. Po roku 1989 to vyzeralo, že AP zanikne, pretože neboli sponzori. Prežili sme však aj tieto neúrodné roky až po dnes,“ vysvetľuje K. Horák.
Tohtoročný bol malým Babylonom
Podľa neho AP už v minulosti vyprofiloval niekoľko umelcov, ktorí sú dnes úspešní. Sú to napríklad herci Boris Farkaš a Ady Hajdu, režisér Roman Polák, prozaik Ivan Hudec a Rudolf Sloboda i zakladateľ GUnaGU Viliam Klimáček. „Nezabudnuteľné ročníky boli v prelomových rokoch 1968, 1969 až 1970. No aj niekoľko ročníkov potom. Dnes pozitívne hodnotím to, že na každý ročník sa darí pozvať aj veľmi dobré alternatívne divadlá a predstavenia sú napríklad aj mimo scény – v kostole, krypte či na ulici,“ popisuje pedagóg a divadelný vedec. Tiež pripomína, že tohtoročný AP bol takým malým Babylonom, pretože sa okrem slovenčiny hralo aj po anglicky, nemecky, maďarsky či poľsky.
Veľkým zážitkom už podľa Horáka tento rok boli Maďari s rituálnym divadlom o ľudskej brutalite a násilnosti, ktoré potom vyústilo do ankety. Naopak veľmi striedme až chudobné predstavenie predviedla Akadémie Ruchu, kde 5 ľudí s jednoduchými predmetmi riešilo vzťah herca k priestoru.
