Zaujímavosti o Teriakovciach pri Prešove: Pečú tam vychýrený chlieb, v obci však nemajú starú kroniku!
V Teriakovciach nie je núdza o zábavu, či zaujímavé poznatky. Zvláštnosťou je, že tu chýba stará kronika, ktorá sa stratila, nevedno kam. No v obci pečú napríklad aj vychýrený teriakovský chlieb. Vedeli ste aj tieto ďalšie fakty?
Do erbu obce Teriakovce v okrese Prešov sa dostalo čerieslo a lemeš, čo sú časti pluhu. Znamená to, že v živote Teriakovčanov v minulosti dominovalo poľnohospodárstvo. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1371. Ani dnes nie je vzácnosťou vidieť v dedine traktor, pečie sa tu vychýrený teriakovský chlieb. Ale žijú tu aj ľudia, ktorí sa živia IT technológiami či kamiónovou prepravou.
Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou
Územné majetky Teriakoviec patrili k panstvu Soľ (Solivar), ktoré od roku 1288 vlastnil šľachtic Juraj, predok rodu Šóšovcov. Jeho synovia koncom 13. storočia darovali časť majetku zemanom Jánovi a Mikulášovi Teriakovcom. Zemania si niektoré pozemky ešte vymenili a usadili sa tu v druhej polovici 14. storočia. Pre usadlosť používali maďarizovaný názov Teryekfalua, bežní ľudia volali budúcu obec Teriakovce. Najstaršou architektonickou pamiatkou v obci je Kostol sv. Michala archanjela z 15. storočia.
O tri storočia neskôr k jednoloďovému sakrálnemu objektu pristavili sakristiu a vytiahli vežu a dali mu barokový vzhľad. Kapacitne už nestačí, ale doteraz sa v ňom raz do mesiaca slúžia omše a používajú ho na pohrebné obrady. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, preto ho pamiatkari nedovolili rozšíriť. V obci si postavili nový kostol, ktorý pred piatimi rokmi biskup Stanislav Stolárik zasvätil Božiemu milosrdenstvu. Starosta obce Miroslav Angelovič si spoluprácu s cirkvou pochvaľuje. Obec má na cirkevnom pozemku postavenú materskú školu, čo nie je žiadnou prekážkou pre korektné vzťahy.
V obci chýba stará kronika
V obci chýba stará kronika, ktorá sa stratila, nevedno kde. Čiastočne túto dieru vyplnil Pavol Stopko, ktorý je autorom publikácie Teriakovce – mozaika histórie obce, ktorá vyšla pred desiatimi rokmi. Jednu jej kapitolu venoval aj zábave, kde dal priestor ochotníckemu divadlu. V 50. rokoch minulého storočia sa ochotníci stretávali v škole, kde naštudovali a hrali aj prvé predstavenia zo slovenskej klasiky Kubo, Statočný valach, Kamenný chodníček či Ženský zákon. Keď dokončili v obci kultúrny dom, Stopko sa sám chopil aktivity a s omladeným súborom naštudoval tituly Statky – zmätky, Kuchárky z Ovseného a s historickou hrou Dom Bernardy Alby vyhrali okresnú súťaž.
Deťom venovali rozprávku Popoluška a kráľ. Jeho manželka robila v súbore šepkárku. Teriakovčania sa vedia zabaviť aj dnes. Naposledy v piatok 13. mája sa stretli pri 3. Priateľskom posedení s hudbou, kde mali dídžeja aj ľudovky v podaní Anky Poráčovej. Podujatie pripravilo Občianske združenie Čerešňov. Založili ho prisťahovalci z novej časti Čerešňov. Združenie sa orientuje na ochranu životného prostredia, spoločne sa usiluje o skrášlenie okolia svojho bývania, ale aj celej obce. Organizuje športové a kultúrne podujatia.
Z komerčných akcií pomáha finančne sociálne odkázaným, seniorom aj materskej škole. Pôvodne akcie pre deti tejto komunity prerástli na celoobecné. K MDD pribudol športový deň, Mikuláš, Štefanská zábava, skúsili to aj s Halloweenom, no po prvom pokuse to zavrhli. Pre seniorov pripravili posedenia pri káve s prednáškou o sociálnom zabezpečení. V lete plánujú urobiť súťaž vo varení guľáša, kde chcú postaviť proti sebe horný a dolný koniec, prípadne aj stred obce. V časti Čerešňov by radi vysadili aleju stromov. Všetky aktivity napomáhajú k zbližovaniu sa Teriakovčanov.