Chodili sme po meste so zranenou nohou a barlami: Boli nám Prešovčania OCHOTNÍ pomôcť?

Zraniť si nohu pred blížiacou sa letnou sezónou nie je nič príjemné, šťastím v nešťastí je jedine „stihnúť“ to pred dovolenkovým obdobím.

Po nepríjemnej udalosti aj autor tohto článku pochopil, že množstvo základných úkonov či pohybov bude od tej chvíle v obmedzenom režime.

Problémom eskalátory

Vyjsť na stupienok do sprchy so sadrou na nohe či spať na bruchu bolo nemožné.

V prípade nutnosti vybaviť rôzne záležitosti mimo bydliska tak neostávalo nič iné, iba skúsiť to zvládnuť. Niektoré lokality obchodných centier sú náročnejšie na zvládnutie, najmä eskalátory.

Ako teda reagovali Prešovčania, keď videli človeka s barlami a sadrou na nohe? Skúsili sme ísť do obchodného centra Novum. Tam sa pri tzv. „hladkých“ eskalátoroch najprv návštevníci nepristavovali a pokračovali ďalej svojím smerom.

Ochotní okoloidúci

Našli sa však aj dve výnimky.

Mladší páni sa ochotne opýtali, s čím treba pomôcť. Následne sa aj chvatom pod pazuchu bez problémov podujali nastúpiť spolu s autorom článku a vyriešiť krkolomný nástup.

V ďalšom centre na Sekčove bola situácia ešte dojímavejšia. Hoci sa SBS služba nemala k činu napriek absencii akútnej práce so zákazníkmi, o to viac sa ponúkla pomôcť pracovníčka z jednej z prevádzok.

S barlami a nákupným košíkom to skrátka zrejme nemohla nechať tak a ochotne sa opýtala, či by sme potrebovali pomoc.

Dobro človeka

„Ak máte čas, budem vám vďačný,“ znela naša odpoveď.

Pomalšia chôdza z OC na parkovisko je totiž dôvod vyhradiť si chvíľku navyše. Pracovníčky v bielom sme sa ani nestihli opýtať na meno či prevádzku, kde pracuje, tak nás jej ponuka odprevadiť k autu aj s nákupným košíkom dojala.

Ochotne vyložila nákup do kufra, odložila košík a vrátila z neho mincu.

Dokonca sa ani neponúkla malou sladkou odmenou za pomoc. Bola to pritom niekoľko sto metrov dlhá trasa.

„Nech sa vám to zahojí!“ zaželala.

Toľko dobra v jednom človeku! O to viac je šokujúcejšie, že taká ochota prišla v dnešnej dobe plnej nervozity, strachu, agresivity či nenávisti.

Úsmevný bonus

Ďalším milým príkladom pomoci bola predavačka v známom mliečnom supermarkete na sídlisku 2, ktorá videla trápiacu sa snahu naložiť si tovar do košíka.

Ochotne sa ponúkla pomôcť, doplniť tovar, vyložiť ho na pokladničný pás a zabaliť do tašky.

To všetko totiž človek s barlami zvláda len ťažko. Suma sumarum, dokopy nám pomohli v krátkom čase počas pár dní 4 osoby, tri v dvoch nákupných centrách a jedna v supermarkete.

Bonusom bol starší pán na Sídlisku III s ortézou na nohe. „Bolí labka? Čo sa stalo, úraz? No, aj mňa bolí,“ zneli jeho súcitné slová v krátkom prihovorení sa.

Ako sme teda zistili na vlastnej koži, Prešovčania skrátka človeka nenechajú napospas.