SÚŤAŽ: Vyhrajte knihu od Ivany Ondriovej, súťažíme o titul Mladý sexi a iba môj!
Spisovateľka Ivana Ondriová vydala okrem titulu Milovanie po mexicky, ktorý ste mohli vyhrať aj v našej predchádzajúcej súťaži v roku 2013 aj počin s názvom Mladý sexi a iba môj. Ak odpoviete správne na otázku, kniha môže byť vaša. Prečítajte si s ňou aj pokračovanie rozhovoru.
V predchádzajúcej súťaži sa šťastie usmialo na Máriu Vlčkovú z obce Vyšné Ružbachy, ktorá získala titul Milovanie po mexicky. Srdečne gratulujeme!
Oddnes až do nedele máte možnosť vyhrať počin Mladý sexi a iba môj! Súťažná otázka sa nachádza na konci článku.
Spisovateľka vydala zatiaľ štyri romány. Niekto vraví, že debutovala trochu mysterióznym Detským plačom v podkroví, ktorý vyšiel v zime roku 2012. V apríli toho istého roku české nakladateľstvo vydalo román Nevinné šílenství o dvoch priateľkách, vysokoškoláčkach, ktoré rozdelia psychické problémy jednej z nich. Od roku 2013 je autorkou iného vydavateľstva, v júni jej Branko Kocian vydal román o láske staršej ženy k mladému futbalistovi Mladý, sexi a iba môj. Práve o tento titul súťažíme tentoraz, v prvej súťaži ste mohli vyhrať dielo Milovanie po mexicky.
Ivana podľa svojich slov začala písať už na základnej a strednej škole, veľa totiž čítala a každú knihu doslova hltala. Kým jej rovesníci mali iste iné aktivity, ona sa do nočných hodín v izbe zatvorila a listovala v knihách. Vysnívala si tak svoje budúce povolanie, novinárske, ktoré po štúdiu na Vysokej škole v odbore masmediálna komunikácia aj chvíľu vykonávala: „A potom, na materskej dovolenke, som si v jeden deň povedala: prečo nenapísať podobný príbeh, akých som prečítala už hádam tisícky? Takže dá sa povedať, že ma inšpirovali iné príbehy, autorky ako Brownová či Fieldingová, ktoré patria k mojim naj,“ hovorí mladá autorka.
- Myslíte, že má význam písať a vydávať klasické knihy, keď vo svete dominujú PC a podobné technológie?
Určite áno. Nič nenahradí vôňu knihy, dokonca aj ja zakaždým, ako si kúpim novú knihu, urobím ako prvú vec to, že ju otvorím a privoniam k nej. Je to niečo podobné, ako privoňať k novootvorenej káve. Ale jasné, že to nie je o tomto, jednoducho, kniha by mala mať čestné miesto na poličke v každej rodine. Minimálne tá klasická, napríklad rozprávková, ktorej pridaná hodnota sa ani nedá vyčísliť, lebo koluje z generácie na generáciu a nikdy jej čaro nepominie. V tomto prípade si neviem predstaviť, že by neboli tlačené knihy a deti by si v nich nemohli listovať a cestovať prstom kdekoľvek po svete, v našej rodine by zavládol každodenný smútok, lebo u nás sa rozprávky čítajú ozaj každý večer.
- Je v Prešove nejaké miesto, kde sa vám najlepšie píše?
Píšem len doma, je to také malé miestečko, v kútiku obývačky pri stene. Ale onedlho by sme sa mali presťahovať do nášho domu na Šidlovci. A tam budem mať na písanie špeciálne miesto. Na otvorenej terase, postavenej na najvyššom bode našej vilky, ktorá stojí na kopci nad Prešovom. Odtiaľ budem mať výhľad na celé mesto, ako na dlani. Manžel mi dokonca na terasu dotiahol aj elektrinu, urobil zástrčku a aj osvetlenie, lebo presne na to myslel aj on. Ako si tam sedím, píšem a pozerám na Prešov.
- Čo vás na písaní najviac baví?
To, že sa akoby dostávam do iného sveta. Že si ho môžem sama vytvoriť, pretvoriť, dokresliť, zmeniť. Je to svet, do ktorého mi nikto z rodiny nevstúpi, ktorý poznám a žijem len ja, im sa to zdá smiešne, sadnúť a len tak ťukať o niečom vymyslenom a fantazírovať, lenže oni netušia, aký je to fantastický relax a aké úžasné je dať príbehu vo svojej hlave celkom reálnu podobu, dať mu začiatok, dať mu nejaké dobrodružstvo, lásku, milovanie a potom ho ukončiť. Šťastne, či nešťastne, tak ako to chcem v danej situácii ja. Dáva mi to pocit takej malej moci rozhodnúť o tom, čo sa s mojimi postavami v tom ktorom románe stane a aký osud im nadelím.
- Kde sa vidíte o 10–15 rokov?
Samozrejme pri notebooku. Myslím, že kto raz začal písať, už túto nádhernú tvorivú činnosť neopustí. Človeku chýba každú minútu dňa, kedy sa jej nemôže venovať, či už pracuje, varí, alebo je na ihrisku s deťmi, a predpokladám, že to tak aj zostane. Chcem písať a vymýšľať si príbehy o láske a hľadaní šťastia, v ktorých sa nájdu mnohí z môjho okolia a ktorí si pri mojich písmenkách oddýchnu. Vidím sa takto aj o rok, aj o 10 rokov, aj na dôchodku, ak sa ho teda dožijem (smiech).
Súťažná otázka znie: Aký odbor na Vysokej škole spisovateľka Ivana Ondriová študovala? Odpovede nám posielajte do 27.10.2013 do 16.00 na adresu sutaz@global24.sk. Jeden výherca získa titul Mladý sexi a iba môj!
