Prešovčan Anton Bartunek: Muž, čo navrhol meno pre Gymnázium J. A. Raymana
Anton Bartunek vydal 4 knihy, vedie lekáreň a prednáša na vysokej škole. Podľa jeho slov by mal každý poznať dejiny tej profesie, ktorej sa venuje.
Jeho najnovším počinom sú Dejiny slovenského lekárnictva I. 10. stor. – 1918 (2012), ktoré boli predstavené pred viac než tisíckou ľudí v bratislavskej Inchebe (8. december 2012). Jej obsahom je vývoj farmácie na našom území od 10. stor. do historicky mimoriadne významného, prelomového roku 1918.
Kniha je aj vzdelávacím dielom
„Je veľmi dôležité poznať dejiny tej profesie, ktorej sa venujete. Iba vtedy v nej dokážete byť odborníkom,“ pripomína.
Ozrejmuje aj informácie z poslednej vydanej knihy z vlaňajška: "Keďže publikácia má ambíciu byť dielom nielen vedeckým, ale aj vzdelávacím, obsahuje aj prierez historickým vývojom fenoménu liečiteľstva v ľudskej spoločnosti cez praveké a staroveké liečiteľstvo (napr. Čína, Egypt, India), k liečiteľstvu stredoveku (arabská medicína a farmácia, európske mníšske liečiteľstvo, laické liečiteľstvo v Európe – Salerno a Montpelliere, vznik prvých univerzít). Vyvrcholením všeobecného vývoja farmácie na našom kontinente je zrod a dejinný príbeh klasickej európskej lekárne, ktorý vyvrcholil v 19. stor. vnútorným rozčlenením dovtedy jednotnej farmácie (lekárnictva) na svoje dielčie disciplíny – školstvo, priemysel, kontrolu, distribúciu, lekárenstvo, vedu a výskum, teda zhruba do stavu, v akom farmáciu poznáme dnes,“ povedal.
Navrhol pomenovať Gymnázium po lekárnikovi
Podľa jeho slov sa 75 % rozsahu knihy zaoberá samotným tisícročným vývojom lekárnictva na dnešnom území Slovenska: od zrodu zárodkov lekárnictva na území Veľkomoravskej ríše (kláštorná farmácia) v 9. – 10. stor. cez jeho rozvoj v prostredí Uhorského štátu. „Celý projekt bol zamýšľaný ako publikácia, ktorá by mala poskytnúť nielen farmaceutom a iným zdravotníkom, ale aj vzdelaným laikom, primeranú informáciu o vývoji farmácie všeobecne a slovenskej zvlášť, o tom, čo farmácia vôbec bola a je,“ uviedol.
Bartunek plánuje pripraviť do tlače aj druhý diel Dejín slovenského lekárnictva. Kniha by mohla vyjsť v roku 2018. Bola by tak bola zmapovaná aj posledná storočnica vývoja už mimouhorskej farmácie u nás (1918 – 2018): „V závere knihy je uvedený prísľub, že publikácia sa bude zaoberať vývojom už ozajstnej slovenskej farmácie za ostatných rokov, teda lekárenstva, školstva, priemyslu, kontroly liekov a distribúcie liekov, vedy a výskumu. Bude to taktiež mimoriadne náročný projekt. V tejto fáze ešte súbežne prebieha aj výber spoluautorov niektorých kapitol, ktorý by mal byť v priebehu tohto roka zavŕšený. Práca musí byť ukončená a uzavretá o štyri roky, rok 2018 bude rokom jej knižného vydania,“ priblížil. ,,
Dnes ide o to, aby sa napravili omyly
Zo svojej praxe následne spomína o.i. aj na to, ako za ním pred vyše 20 rokmi vtedajšia prišla pani riaditeľka prešovského gymnázia na ul. T. Ševčenka s prosbou, ako pomohol pomenovať toto gymnázium, ktoré roky predtým Prešovčania mylne nazývali ako Gymnázium Tarasa Ševčenka. Vedeniu gymnázia odporučil, aby si vybrali z jeho dvoch návrhov: aby gymnázium nieslo meno jednej z dvoch významných osobností prešovských dejín, ktorých odkaz prekročil hranice Slovenska: Jána Webera alebo Jána Adama Raymana. Po druhom z nich je gymnázium, aj po svojom presťahovaní do inej časti mesta, pomenované dodnes.
„V súčasnosti po takmer stovke rokov možno konštatovať, že sa niekoľko generácií slovenských lekárnikov zhostilo nad všetky očakávania úlohy položiť základy ozajstnej slovenskej farmácie. Dnes chýba len to, aby došlo k náprave tragických omylov posledných rokov, aby vhodné podmienky na ďalší rozvoj nášho lekárenstva zabezpečil štát, ten, ktorý sa k slovenským lekárnikom za posledné dve desaťročia správal ako zlá macocha z rozprávky o dvanástich mesiačikoch,“ uvádza na záver Anton Bartunek.
