Revolučné časy v Prešove očami pamätníka: Všetko bolo oblepené plagátmi, takto vyzerali výklady na Vianoce!
Docent Ľudovít Petraško z Prešovskej univerzity v Prešove nám sprostredkoval udalosti z obdobia novembra 89 vlastnými slovami. Jeho pohľad na vtedajšiu dobu si môžete prečítať v našej druhej časti rozhovoru, kde hovorí o ŠTB, porevolučných novinách a kultúre.
Zasiahla činnosť ŠTB aj vašu rodinu?
Ja som sa zaujímal o naše spisy, o spisy našej rodiny, ktoré viedla ŠTB. Dostal som to v roku 2007, bolo to 350 strán a myslím si, že som bol jediný, čo som to zverejnil. Vyšlo to totiž v jednej knihe, ešte donedávna aj na internete. ŠTB sledovala mojich rodičov, mňa, sestru – tá sa vydala do západného Berlína a ešte nemeckého švagra, občas neuveriteľné nezmysly. V tom čase napríklad mojím rodičom zobrali pasy.
Kvôli čomu?
Prečo, to sa samozrejme, nedozvedeli. Po čase ho mame vrátili, pomerne skoro. Otca nepúšťali, hoci bol dôchodca a tých púšťali. Ak by sa nevrátili, štát nemusí platiť penzie. Jeho pustili prvýkrát, až keď sa rúcal komunizmus. Jeden známy ma upozornil na zoznam osôb, ktoré mali byť internované v prípade nejakej výnimočnej udalosti. Našiel som v ňom seba aj môjho otca. On bol vedený ako nepriateľská osoba, ako bývalý politický väzeň.
Takže o vašich krokoch vedeli?
Áno, ale bol som sklamaný, lebo som si myslel, že o mojich aktivitách, konkrétne o spolupráci so Slobodnou Európou práveže nevedia.
Aké noviny sa rozbiehali po páde komunistického režimu?
V Bratislave sa objavili noviny s názvom Zmena, vydávali ich študenti žurnalistiky. Dovtedy čosi neslýchané, antikomunistické, odhaľovali v nich súdruhov a škandály, časom čoraz väčšmi zaváňali bulvárom. Prešovskí študenti zas vydávali Prešovskú Zmenu. Po sedemnástom novembri pravda chvíľu ešte trvalo, kým revolúcia dorazila do Prešova. Ja som bol v tom čase na voľnej nohe a so vtedajšími prešovskými fakultami som nemal žiadne kontakty.
A čo kultúra? Ako vyzerala?
Divadlá sa v prvých dňoch ba týždňoch sťažovali, že tam nikto nechodí. Do televízie chodili sťažnosti, že sa nevysiela nič len politika. Deti chceli pozerať aspoň večerníčky, miesto toho stále bežali prenosy z nejakých diskusií. Na Vianoce 1989 nebola vo výkladoch žiadna vianočná výzdoba. Nič, čo by pripomínalo Vianoce. V Prešove, tak ako všade inde, všetko bolo oblepené plagátmi.
Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s pamätníkom novembra 89 Ľudovítom Petraškom!
foto: archív, Ľudovít Petraško s rodičmi. Fotka sa našla v spise, ktorý o Petraškovej rodine viedla eštébe…
