Matúš Jurko ho stvárni už ŠTVRTÝKRÁT: Aké to je hrať Ježiša v Živej krížovej ceste?

Prešovčanov na Veľký piatok tradične obohatí Živá krížová cesta v centre mesta. Každoročne priláka na miesto tisíce zvedavcov, ktorí celé hrané predstavenie sledujú neraz so zatajeným dychom.

Nás zaujímalo, ako sa na tak veľké podujatie pripraví hlavná postava podujatia, Ježiš Kristus. Stvárňuje ho Matúš Jurko z Lemešian, pre ktorého to bude už štvrtá takáto skúsenosť.

Ako sa k tejto úlohe dostal, či bičovanie skutočne bolí a aké kuriózne zážitky počas predošlých predstavení zažil, na to sme sa ho pýtali v rozhovore.

„V roku 2017 som ako študent na Prešovskej univerzite pôsobil aj v študentskom divadle a spolupracoval som tam aj s Jánom Jendrichovským, ktorý predtým stvárňoval postavu Ježiša na Živej krížovej ceste. On ma odporučil organizátorom na rok 2018. A tak ma oslovili, či by som mal záujem. Odvtedy sme sa pripravovali na Veľkú noc 2018. Dávali sme si na tom záležať, keďže som to išiel hrať prvýkrát, aby mi bolo všetko jasné, aby som chápal celkový kontext,“ spomína Jurko na začiatky.

Tentoraz iné finále

Príprava bola podľa jeho slov vždy veľmi dobrá. Organizátori majú svoj osobitný šmrnc a čaro v tom, ako to robia. „Teraz sa chystám už po štvrtýkrát stvoriť postavu Ježiša a už som si zvykol na ten priebeh príprav. Uvažoval som pritom o rôznych alternatívach, aj skrz môj skromný život, či znova neodídem do zahraničia. Rozhodnutie hrať postavu Ježiša pre tento rok mi trvalo zopár dní. Chcel som si to lepšie premyslieť a premodliť. Aby som vedel, čo odo mňa Boh v tomto čase chce,“ poznamenal Jurko.

V minulosti žil vo Fínsku a taktiež na Islande a tak nebolo úplne samozrejmosťou, či a kedy sa na Slovensko opäť vráti.

Postavu Ježiša zatiaľ stvárňoval v rokoch 2018, 2019 a 2023. Tento rok to však bude inak, finále sa totiž neodohrá v Záhrade umenia ako bolo zvykom, ale pred budovou Prešovského samosprávneho kra­ja.

Bičovanie je kruté

„Verme, že sa tam diváci zmestia a aby to hlboké prežívanie prinieslo rovnaký alebo silnejší zážitok. Pre nás aj organizátorov je otázka, ako to dopadne. Najkrutejšie je to bičovanie, je veľmi bolestivé. Niektoré veci sú hrané, ale bičovanie sa nedá urobiť inak, ako reálne,“ hovorí s pokorou.

Okrem Prešova sa s takou tradíciou podobná Živá krížová cesta nekoná. Na predstavenie privedú rodičia neraz aj svoje deti, no vždy je to na ich zvážení, či vek dieťaťa a intelekt je dostatočný na to, aby ukrižovanie Ježiša videli naživo.

Nie je však samozrejmosť, že sa predstavenie odohrá. Napríklad pred rokmi bola ešte na Zelený štvrtok veľká metelica a tak organizátori riešili, či sa vôbec bude hrať. Doteraz však po Krížovej ceste nemal zdravotné ťažkosti, ani následky.

Nechcel byť Makom

„V prípade horšieho počasie majú vojaci povinnosť nosiť teplú obuv, ja som tiež už hral vo vysokých zimných čižmách, alebo s teplou podšívkou,“ spomína Jurko.

Jeho imidž postavu Ježiša doslova predurčuje. Keď si však nechal narásť bradu a vlasy, tak tento úmysel nemal. Len nechcel byť Jozefom Makom a už je to vyše 10 rokov, čo si prestal strihať vlasy.

„Stala sa mi milá príhoda v obchode, pri nakupovaní mi jeden pán hneď hovoril, že či som náhodou nehral Ježiša? Môj vzhľad si s ním skrátka spájajú. Keď prišla ponuka hrať Ježiša, tak to stále viac vnímam, že to takto ľudia vnímajú. Raz mi počas hrania dokonca vypadol port. Snažil som sa ho kdesi zapasovať, aby ho potom ten dav nerozšliapal. A inokedy pred zastavením plačúcej ženy pán popíjajúci lacné víno hovoril, že: "Oni nie sú normálni, znova ho idú ukrižovať“. A tak som si uvedomil, že vo víne je fakt pravda," prezradil zážitky s úsmevom.

A aký má odkaz pre divákov? „Boh koná špecificky v živote každého z nás. Ak niekto zvažuje, či prísť, už len to vnútorné zvažovanie je niečo, čo stojí za to hlbšie preskúmať. V živote budeme viac ľutovať veci, ktoré sme neurobili, ako tie, ktoré sme urobili. Povzbudzujem každého, aby prišiel. Nech to nie je všedný deň. Čo by inak robil na Veľký piatok?“ pýta sa rečnícky na záver s úsmevom Jurko.