Významný historik farmácie Anton Bartunek: Spracoval dejiny lekární Prešova, navrhol tradíciu Weberových dní
Venuje sa histórii lekárnictva a medicíny na Slovensku. V archívoch presedel stovky hodín, preštudoval kilometre dokumentov. Anton Bartunek vydal 4 knihy, vedie lekáreň v Prešove a prednáša na vysokej škole. Poznatky z pátrania fascinujú, veď presvedčte sa sami...
Anton Bartunek je u nás jediným lekárnikom z praxe, ktorý sa systematicky venuje základnému výskumu v oblasti dejín farmácie a medicíny. Je predsedom Sekcie dejín farmácie Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, predsedom Klubu dejín farmácie pri Východoslovenskom múzeu Košice, autorom štyroch publikácií, vyše stovky pôvodných vedeckých prác z oblasti dejín farmácie a medicíny.
V archívoch sedel stovky hodín
Rodák z Lipian chcel pôvodne študovať archeológiu, no osud to zariadil inak. Keďže mal vzťah k biológii a prírodným vedám, rozhodol sa pragmaticky a vybral si farmáciu. Oslovil docenta Ruseka z Katedry lekárenskej prevádzky Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave, kam patril aj Ústav dejín farmácie, ktorý viedol. V diplomovej práci mal spracovať Bio-bibliografický slovník slovenských lekárnikov. Išlo o tému, ktorá sa nedala vyčítať z kníh. Materiály mohol zbierať iba trpezlivým štúdiom v archívoch v Bratislave.
V archívoch sedel stovky hodín, každú zmienku o lekárni či lekárnikovi si zapisoval na karty. Preštudoval kilometre dokumentov, zápisy z matrík, zo zasadnutí magistrátov, daňových kníh a pod. Po zvládnutí tejto časti práce začal študovať, na žiadosť vedúceho diplomovej práce, všetky vydané čísla a ročníky časopisu Slovenský lekárnik (1931 – 1944) z ktorých doplnil biografický slovník o bibliografickú časť.
Vydal už 4 knihy
„Pôsobil som najprv v moravskej Opave ako asistent v lekárni. V roku 1972 som sa vrátil na východné Slovensko a stal som sa vedúci lekárnikom v Lemešanoch. Začal som mapovať staré lekárne v regióne, nebolo možné pritom obísť ani prešovské a iné slovenské archívy, ale ani archívy v Poľsku a Maďarsku. Rozhodol som sa spracovať rigoróznu prácu Dejiny lekární v Prešove na Farmaceutickej fakulte UK v Hradci Králové. Aj keď išlo o farmáciu, bolo nutné, tak ako vždy, oboznámiť sa aj s historickým kontextom. Trvalo to 6 rokov,“ spomína.
Promoval s titulom doktora prírodných vied v odbore farmácia v pražskom Karolíne na Karlovej Univerzite. Po absolvovaní II. atestácie z lekárenstva sa ďalej venoval bádaniu v archívoch. Je autorom monografie Amuletum – Život a dielo prešovského lekárnika Jána Webera (1984) a knihy o Jánovi Adamovi Raymanovi Fyzikus Rayman (1990). Biografiám slovenských lekárnikov sa venoval vo svojej tretej knihe Osobnosti slovenského lekárnictva (2001). Na posledne menovanú knihu zbieral a syntetizoval materiál takmer 30 rokov. Publikoval v nej 163 profilov významných lekárnikov Slovenska. S jeho menom sa spája aj takmer 120 pôvodných vedeckých prác: „Všetky knihy sú mojimi víťazstvami. Stáli veľa úsilia, času a sebaodriekania,“ povedal. Bez výhrad bol schválený aj jeho návrh na založenie tradície vedeckých konferencií Weberových dní (inšpirujúca cesta za poznaním histórie, ale aj aktuálnych problémov lekárenstva) a tiež jedinečnej rekonštrukcie historickej lekárne U sv. Trojice v Prešove.
Lekárne v Prešove hodnotil syn Mateja Bela
Ako sám hovorí, dopátral sa vo svojej aktuálnej knihe Dejiny slovenského lekárnictva (2012) k množstvu zásadných informácií, ktoré ho fascinovali. V knihe je obrovské kvantum poznatkov o prešovskej farmácii i živote prešovskej spoločnosti. Okrem iného píše, že v čase od 10. stor. do polovice 15. stor. vzniklo na Slovensku najmenej 19 kláštorov benediktínov. Z nich sa mnohé zaoberali najmä liečbou chorých i farmaceutickou činnosťou. Okrem nich to boli kartuziáni, kamalduli, milosrdní bratia a alžbetínky. Konkurentmi im boli jezuiti, ktorí mali rozsiahlu sieť kláštorov s lekárňami. V Prešove ju mali v roku 1714. Z hodnotení lekární dokonca vyšla tá jezuitská oproti civilným ako najlepšia, banský fyzikus Ján Teofil Bel (syn Mateja Bela) to potvrdil vo vizitačnom protokole.
Prvé zmienky o existencii civilných lekární v našom meste siahajú do roku 1567 (Ján Apotheracius). Okrem neho tu mnohí významní lekárnici pôsobili v 16. storočí, jednalo sa aj o Melchiora Bobrowského, a Tobiáša Rhindlera. Lekárnik Ján Weber bol 14 rokov richtár Prešova, spisovateľ, či diplomat a najvýznamejšou osobnosťou starších dejín lekárnictva na Slovensku. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov farmácie bol aj Ján Adam Rayman, ktorý ako prvý v Európe uskutočnil variolizáciu.
Viac sa o aktuálnej knihe Dejiny slovenského lekárnictva dočítate čoskoro v 2. časti.
foto: Ivana Murínová