Vyspovedali sme kapitánku prešovských futbalistiek: ROZHOVOR s Dianou Mackovou (17)
V spojení s futbalom je odmala. Diana Macková (17) je kapitánkou prešovského ženského futbalového družstva. Prečítajte si s ňou rozhovor.
Diana Macková (17) sa narodila v Prešove, býva v Ruskej Novej Vsi. Je študentkou 3. ročníka Gymnázia sv. Moniky v Prešove. Pre náš portál poskytla rozhovor o svojej kariére futbalistky.
Diana, ako s odstupom času vnímate nešťastnú prehru na penalty na turnaji dievčat U 17 v poľských Krzeszowicach? Finále ušlo len o kúsok…
Turnaj v Poľsku bol veľmi kvalitne pripravený. Prvý deň sme vyhrali všetky skupinové zápasy, čo nás veľmi tešilo a verili sme si, že ak to takto pôjde ďalej, dotiahneme to vysoko. Na druhý deň sa konali finálové zápasy. My sme zápas o postup do finále v riadnom hracom čase remizovali so Žilinou 1:1 a šlo sa na penalty. No šťastie nám veľmi neprialo. Trafili sme tyč a tým sa naše nádeje na prvé miesto skončili. Poplakali sme si, ale vo futbale to takto býva, museli sme to zobrať športovo, dvihnúť hlavy a bojovať ďalej o čo najlepšie umiestenie.
Akú pozíciu zastávate v mužstve?
V družstve žien som kapitánkou, čo ma veľmi teší, že som práve ja dostala túto dôveru od predchádzajúceho trénera pána Fecka a terajšieho trénera pána Semančíka.
Je potrebné niekedy na spoluhráčky zvýšiť hlas? Ako spolu vychádzate?
Áno. Myslím si, že kapitán je na to, aby pomáhal trénerovi a na ihrisku viedol tím k čo najlepším športovým výkonom. K tomu patrí aj zvýšenie hlasu a usmernenie spoluhráčok. Len vtedy sa vyhráva, ak je dobrý kolektív na ihrisku, ale aj mimo neho. Musíme si dôverovať a navzájom sa rešpektovať. Musím povedať, že sme veľmi dobrá partia, čo ma veľmi teší.
V akom príbuzenskom vzťahu ste s Viliamom Mackom, bývalým futbalistom A-mužstva Tatrana Prešov?
Vilko je môj starší brat, na ktorého som veľmi pyšná. Vo svojej futbalovej kariére dosahoval a dosahuje veľmi pekné výsledky. Je mojím vzorom, nie len ako futbalista, ale hlavne ako človek, pretože je skromný, milý, obetavý.
Priviedol vás teda k futbalu on? Ako dlho sa mu už venujete?
Áno, mojím vzorom je najmä on. Spolu s mojím otcom, ktorý je tiež bývalý futbalista a práve oni ma k futbalu viedli už od môjho detstva. Futbalu sa profesionálne venujem asi sedem rokov.
Dával vám rady a tipy k tomu, aby ste boli stále lepšou futbalistkou?
Áno, samozrejme dával aj dáva. Vždy sa snaží, ak je na Slovensku, pomôcť mi a trocha spolu potrénovať. Často spolu komunikujeme prostredníctvom sociálnych sietí a naše rozhovory zväčša končia pri futbale.
Hrali ste doposiaľ len za Tatran? Kde sa vidíte o 5–10 rokov a aký máte futbalový cieľ?
1.FC Tatran Prešov je mojím prvým klubom a doposiaľ aktuálny. No nemôžem povedať, že som nedostala žiadne ponuky. Boli to ponuky, ktoré som odmietla najmä kvôli škole, ktorú chcem dokončiť s čo najlepšími výsledkami. Za ponuky musím aj touto cestou poďakovať. Neboli to ponuky len zo Slovenska. Najskôr však chcem dokončiť strednú školu a potom ísť študovať na vysokú školu. Ale určite by som popri škole chcela hrať futbal. Môj futbalový cieľ je určite dostať sa do zahraničia a futbal hrať profesionálne.
Čo vás na futbale najviac fascinuje?
Futbal znamená pre mňa veľmi veľa. Je to tým, že som s ním v spojení od detstva, za čo musím poďakovať všetkým, ktorí ma v tomto podporovali a naďalej podporujú. Sú to najmä moji rodičia, za čo im patrí moje najväčšie ďakujem. A čo ma fascinuje? Je to kolektívny šport, pri ktorom musia hráči spolupracovať. Vznikajú nové vzťahy, nová partia, čo je podľa mňa v živote veľmi dôležité mať okolo seba dobrých priateľov.
Máte svoj obľúbený tím v mužskom futbale? A sledujete aj ženský futbal?
Obľúbeným tímom je Chelsea. Áno, sledujem, je to veľmi dobrý príklad pre môj futbalový rast, ale musím zdôrazniť, že by sa ženský futbal mal viacej prezentovať a podporovať.
Aké kuriózne zážitky ste počas svojej doterajšej kariéry zažili? Spomeniete si na nejaké vtipné momenty?
Zážitkov je strašne veľa. Sme veľmi dobrá partia aj mimo ihriska a týmto vzniká aj mnoho zážitkov, na ktoré sa nezabúda. Napríklad turnaj v Poľsku alebo naposledy v Púchove, kde sme obsadili prvé miesto je tomuto príkladom. Je ich veľa, ale to si radšej necháme pre vlastné spomienky. A chcem poďakovať trénerovi pánovi Semančíkovi za jeho obetavý prístup, či už na tréningoch a zápasoch a taktiež spoluhráčkam za výkony, ktoré spoločne dosahujeme na ihrisku. Vďaka patrí hlavne vedeniu 1.FC Tatran Prešov, ktorý ako jediný podporuje ženský futbal v Prešove.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.
foto: archívne
