Volejbalista Michal žne s Prešovom úspechy: Do svojich 21 rokov pritom hral futbal

Je výraznou postavou základného kádra prešovského tímu a to nielen kvôli svojej výške. Michal Červeň prezradil aj to, ako cez futbal presedlal na volejbal.

Ilustračný obrázok k článku Volejbalista Michal žne s Prešovom úspechy: Do svojich 21 rokov pritom hral futbal
Zdroj: Vkmiradpupresov

Skúsený blokár patrí do základného kádra prešovského volejbalového tímu VK Mirad PU Prešov. Na konte má 93 reprezentačných štartov, zúčastnil sa ME v Rusku, Svetovej ligy a vyhral Európsku ligu. Pôsobil i na Cypre, v českej, poľskej aj francúzskej najvyššej súťaži.

Michal Červeň sa narodil v Liptovskom Mikuláši, profesionálnu kariéru začal v Prešove a po niekoľkých rokoch sa tu opätovne vrátil. Bilancia s Prešovom je úspešná, veď 3× získal víťazstvo v Slovenskom pohári, 2× majstrovský titul, 1× striebro a 2× bronz. Michal Červeň, skvelý športovec a človek s veľkým srdcom pre volejbal sa v tomto období dožíva krásneho životného jubilea, 40. rokov.

Začiatok vašej volejbalovej kariéry bol zaujímavý, keďže do svojich 21 rokov ste boli futbalovým brankárom. Prečo ste z futbalu presedlali práve na volejbal?

Od skorého veku som mal blízko k športu. V roku 1996 som prišiel do Prešova na Technickú univerzitu, študoval som na Fakulte výrobných technológií. Po troch rokoch som školu prerušil, lebo ma to viac-menej nebavilo. Mal som tu dobrého kamaráta Milana Gešperíka, ktorý ma jeden večer zobral na volejbalový tréning a povedal som si, že to by mohlo byť niečo pre mňa, no a zostal som pritom doteraz. Volejbal som robil aj popri vojenskej službe. Nakoniec sa mi podarilo dokončiť aj vysokú školu na Prešovskej univerzite.

Začínali ste vo VK PU Prešov a po sezóne 2004/2005, keď muži získali titul aj Slovenský pohár a prešovské družstvá vo všetkých kategóriách skončili v súťažiach na 1. miestach, ste dostali ponuku zo zahraničia. Kam viedli vaše prvé kroky?

Z Prešova som v roku 2005 prestúpil do volejbalového klubu Enosis Neon Paralimni na Cypre, kde som bol rok. Po sezóne som podpísal zmluvu s vtedajším prvoligovým českým tímom VK Ferram Opava, s ktorým sme získali bronzové medaily a tam som dostal ponuku hrať v poľskej lige. Volejbalová liga v Poľsku má nesmiernu kvalitu. V čase, keď som tam pôsobil, a myslím, že je tomu tak doteraz, to bola tretia najlepšia volejbalová liga na svete a ja som sa tešil, že budem mať možnosť hrať s najlepšími. Dostal som sa do klubu Delecta Bydgoszcz, kde som zostal 5 rokov.

Okrem cyperskej, českej a poľskej si si vyskúšal aj francúzsku ligu. Kde ste sa cítili najlepšie?

Po odchode z Poľska som bol rok vo francúzskom tíme Avignon Volley-Ball a o sezónu neskôr v Ajacciu, s ktorým sa nám podarilo získať ligový bronz. Najlepšie obdobie, čo sa týka profesionálnej kariéry som zažil v Poľsku. Aj čo sa týka zázemia, tam to bolo na špičkovej úrovni. Pre mňa bolo vtedy najdôležitejšie, že som pravidelne hrával, čo ma posúvalo výkonnostne hore.

Vnímali ste úroveň volejbalových klubov „vonku“ a na Slovensku? V čom je podľa vás najväčší rozdiel?

Od zahraničného hráča sa stále očakáva, že bude lepší ako domáci, alebo prinajmenšom sa vyrovná domácim. Tam sa na človeka vyvíja enormný tlak. Poľská aj francúzska liga boli v porovnaní so slovenskou, v čase keď som odchádzal, kvalitatívne na míle vzdialená. Musím však dodať, že keď som sa vrátil v roku 2014, tak som bol milo prekvapený kvalitou slovenskej ligy. Po tých 9 rokov sa to naozaj posunulo a stále sa to zlepšuje.

Keď ste boli mimo Slovenska, tak ste aspoň okrajovo venovali pozornosť vývoju slovenského volejbalu?

Vnímal som len Prešov ako klub, že mal po úspešnom období výrazné problémy. Funkcionárske nezhody, finančné nezrovnalosti, dokonca predali licenciu, čo ma mrzelo, ale hlboko som to neštudoval.

Ako vnímate postavenie volejbalu ako športu na Slovensku?

Škoda, že sa volejbalu v médiách nevenuje viac pozornosti. Myslím, že aktuálna extraliga je určite zaujímavejšia ako 2. futbalová alebo hokejová, ale to sú veci, ktoré neviem ovplyvniť a preto sa nad nimi nezamýšľam.

V Prešovskom tíme ste sa po 9 rokoch stretol so „zlatými chlapcami“ Martinom Sopkom i Kamilom Feňom, s ktorými sa vám podarilo opätovne získať buď titul alebo Slovenský pohár. Trúfate si na double?

S Maťom sme boli spolu na začiatku v Prešove, potom v Poľsku a tiež v reprezentácii. Dá sa povedať, že to spolu ťaháme už 13 rokov. Uvidíme tohto roku, ako sa to vyvinie. Ťažko povedať. Ostatné tímy extraligy sa zlepšujú, ale double by bolo fantastické.

Fungujú vo volejbale nerozlučné priateľstvá? Podarilo sa vám také nadviazať?

Volejbalové priateľstvá sa nadväzujú ťažko, keď sa človek presúva z roka na rok inde. Cez volejbal som spoznal kopec zaujímavých ľudí a mám veľa kamarátov. Niektorých bližších, niektorých vzdialenejších, ale priateľstvá na život a na smrť to asi nebudú.

Rozmýšľate ako bude vyzerať váš život po ukončení profi kariéry? Ste absolventom Prešovskej univerzity v Prešove, Fakulty športu v odbore telesná výchova…

Priznám sa, že sa mi do toho príliš nechce. Aj keď napríklad Maťo Sopko už do toho skočil (*zastupuje učiteľa telesnej výchovy na Spojenej škole Ľ. Podjavorinskej v Prešove pozn. redakcie). Momentálne si to neviem predstaviť. Som nastavený na úplne iný režim, ale možno by som sa do toho pomaly dostal. S deťmi to nie je jednoduché.

Ktorý tím extraligy je podľa vás najväčším ašpirantom na zisk titulu a Slovenského pohára?

Extraliga je ešte dlhá, ale my by sme to mohli potiahnuť a získať opäť Slovenský pohár. Poviem, že šance má Prievidza, Nitra, Svidník, Košice a samozrejme aj my, ale ak mám povedať len jeden tím, tak hovorím Prievidza. Ale len preto, že to pre nás nechcem zakríknuť. My pomaličky, nenápadne, zabojujeme vtedy, keď to nikto nebude očakávať.

Rozhovor redakcii poskytla Jana Palenčárová

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Foto: archívne

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame