Unikátne svedectvo: Ako sme v Prešove nekúpili koňa, čo neskôr vyhral Veľkú pardubickú

Vedúci strediska chovu koní Plemenárskeho podniku odštepného závodu v Prešove bol Štefan Hitrík. Ako vedúci pracovník riadil 30 rokov plemenitbu v obvode žrebčinca Prešov. Pôsobil viac ako štvrťstoročie na úseku plemenársko-chovateľskom.

Kúpa víťaza bola takmer na dosah

„Počas tohto obdobia sa tradoval medzi štátnymi plemenárskymi ústavmi istý zvyk. Žrebčíny zo západu SR prednostne ponúkali nielen prešovskému anglické plnokrvné ročky, ktoré sa mali využiť v dostihoch,“ rozpráva syn Slavomír zážitky svojho zosnulého otca.

„Takto tomu bolo aj v roku 1979, keď ich bolo v Šamoríne predvedených hneď niekoľko. Medzi nimi aj ešte vtedy neznámy Železník. Riaditeľ žrebčína Jozef Košťál ho odporúčal s pripomienkou, že je veľmi perspektívny. Vraj určite dokáže, čo v ňom ešte je utajené,“ uvádzal ďalej.

„Alfou a omegou celého vtedajšieho prevádzkovo-ekonomického života v plemenárskych ústavoch bol výrobno-finančný plán a ten nesmel byť porušený,“ dodal malý detail .

Namiesto Železníka tri iné perspektívne kone

„Na nákup troch dostihových ročkov mal k dispozícii určitú malú sumu peňazí a jeho povinnosťou bolo zabezpečiť kusy a vyčerpať plánované peniaze,“ spomína Slavomír Hitrík. Pri nákupe Nestora, víťaza Veľkej pardubickej z roku 1966 sa Hitrík rozhodol kúpiť jedného perspektívneho ročka za sumu plánovanú na nákup troch neperspektívnych.

„To však nemal robiť, predstavení mu do záznamu napísali – nespoľahlivý v dodržiavaní finančnej disciplíny. K tomu prišla aj strata nároku na výkonnostný na 3 mesiace,“ dodáva Slavomír Hitrík. Týmto spôsobom prišiel žrebčinec Prešov o najlepšieho prekážkového dostihového koňa Železníka, pričom príkaz plánu porušený nebol. Namiesto toho však kúpa troch ročkov vyšla nazmar, pretože tie nikdy nič nevyhrali.

I keď šiesty zmysel hipológa nesklamal a kôň naozaj dokazoval, čo v ňom driemalo, pričom vo všetkom sa výrazne odlišoval od ostatných, kúpa jednoducho nebola možná. Železník stál kopu peňazí, ktoré k dispozícii neboli. Narodil sa na Slovensku šamorínskej kobyle Želatíne.

Vyhral s Josefom Váňom v rokoch 1987 – 1989 tri ročníky Veľkej pardubickej. Jeho víťaznú sériu prerušila v roku 1990 motešická Libentína. Štvrté prvenstvo si pripísal o rok neskôr. Neúspešný pokus o piate bol v roku 1992 posledný. V článku Dokonalý triumf z 11. októbra 2012 sa uvádza, že tri týždne po páde na taxise si doma v tréningu zlomil nohu. Majiteľ ho nedal utratiť, po operácii sa vrátil do Světlej Hory, kde zažil najväčšie úspechy. Tam aj dožil.

Piroritou vlastný chov

Prečo mu teda riaditeľ odporúčal najlepšiemu koňa, akým bol Železník a nenechal si ho pre seba? Šéfa sa teda na to Hitrík opýtal. On mu vraj odpovedal: „Železník je pre mňa cudzím koňom a nie je mojím vlastným chovateľským produktom. Otec bol nemecký Zigeunersohn a matka sovietska Želatína. Jedine, že sa u nás narodil. Kúpiť za veľké množstvo štátnych peňazí dostihového koňa v zahraničí a doma sa ním vystatovať, to nebol môj štýl práce. Mojím cieľom bolo vyprodukovať dostihové kone vlastného chovu a vlastného pôvodu, ktoré by sa úspešne presadili na dostihových dráhach doma aj v zahraničí. Ako tomu bolo ešte za čias pôsobenia Václava Michala, keď naše dostihové kone mali v tomto smere zvučné meno aj za hranicami nášho štátu,“ priblížil vyjadrenie riaditeľa Košťála syn Slavomír Hitrík.

Hitrík sa venoval aj vedecko-výskumnej činnosti a svoje bohaté skúsenosti na týchto úsekoch odovzdával formou príspevkov do odborných časopisov. Publikoval stovky odborných článkov a štúdií. Významné sú najmä práce z oblasti fylogenézy Equidov so zameraním na tarpana, domestikačný proces tarpana či monografia pôvodného slovenského koňa-zakarpatského hucula.

Rozšíril nápad záchrany hucula

Prešovský hipológ spracoval obsiahlu študijnú publikáciu: Od divého prakoňa cez tarpana po najušľachtilejšieho koňa arabského. Práce publikoval v bulletinoch Výskumnej stanice pre chov koní v Slatiňanoch, o ktoré prejavili záujem aj zahraničné vedecké inštitúcie. Medzi nimi napríklad Massachusettská univerzita či Inštitút konevodstva v Moskve.

Hitrík navyše ako prvý vystúpil s myšlienkou plánovanej záchrany huculského koňa na Slovensku a s myšlienkou zriadenia huculskej rezervácie. Huculský, arabský a všetky orientálne a anglické plemená koní boli najčastejším stredobodom jeho záujmu.

Uverejňoval publikácie vo významných časopisoch

Svoje články písal do časopisov ako Chov koní a výkonnostné skúšky, Chov koní a jazdecký šport, Jazdectvo, Náš chov či Ochrana fauny. Podujal sa aj na zriadenie malej prírodnej huculskej rezervácie v typickom karpatskom prostredí lokality Dobšinskej ľadovej jaskyne v divej forme. Správa na záchranu hucula sa rozoslala všetkým zainteresovaným ministerstvám, vedeckým a iným zodpovedným inštitúciám.

Pozrite si v našej bohatej fotogalérii okrem iného i originálne listové zásielky pre Štefana Hitríka!

Zdroj: súkromný archív Štefana a Slavomíra Hitríkovcov