Ľubomír Hudačko Rôzne

Umelecký kováč z Prešova Michal Kačmár: Za úspech považujem robiť svojou prácou radosť

Z metropoly Šariša sa odsťahovať nechce, podieľa sa na organizovaní atraktívnych pretekov a je autorom známej sochy v centre Prešova. Michal Kačmár.

Ilustračný obrázok k článku Umelecký kováč z Prešova Michal Kačmár: Za úspech považujem robiť svojou prácou radosť
5
Galéria
Zdroj: archív Dušan Holovej

V Prešove je známy svojimi rôznorodými aktivitami od súťaží až po účinkovanie vo videoklipe k známej piesni Neľutujem. No venuje sa v prvom rade umeleckému kováčstvu. Práca s kovom, respektíve železo ako také, ho sprevádza od malička. „Babka sa smeje, že som to dostal do vienka, pretože ako prvorodenému vnukovi mi dala vykuť kovanú kolísku od miestneho kováča,“ hovorí pre portál Prešov 24 Michal Kačmár. Viac prezradil v rozhovore.

Kde možno hľadať vaše začiatky?

Ako dieťa som majstroval u dedka v garáži, ako dospievajúci chalan som brigádoval v Taliansku v jednej zámočníckej dielni. No ozajstné kováčstvo ma chytilo až na Celosvetovom zraze kováčov na hrade Helfštýn v Českej republike, kde som sa v roku 1999 náhodne ocitol. Naplno som sa s kováčstvom oboznámil počas štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici v odbore umelecké spracovanie kovov a drahých kameňov.

Vaše dielo miestni aj turisti v hojnom počte využívajú na spomienkovú fotografiu. Hovoríme o soche koňa z podkov v centre Prešova. Ako dlho ste ho tvorili?

Socha koňa musela byť urobená rýchlo. Bolo to mesiac navrhovania, fotografovania, štúdií koní, výroba modelu a zhruba dva mesiace práca na samotnej soche. Samozrejme, bez pomoci kolegov a kamarátov by to nešlo.

Koľko podkov ste naň použili a kedy prišla myšlienka na to, že bude stáť v centre Prešova?

Použitých bolo zhruba 800 podkov. Pôvodne sa rozmýšľalo nad jeho umiestnením na mieste pôvodného koňa pred mestskou jazdiarňou na Sídlisku 3. Tak prišla myšlienka, aby to bolo rozoberateľné a mobilné. Až pri samotnej realizácii sochy, keď sa ukázalo akú silu to naozaj bude mať, pán Hagyari potvrdil dočasné umiestnenie sochy v mestskom parku, kde bola aj umiestnená. Socha mala byť pôvodne menšia a nečakali sme, že to takto vyjde. Čiže rozhodnutie, že socha koňa Prema má stáť a ostať v meste, vyšlo asi až po tom, čo tam už stála. Od samotných ľudí.

Zdobia podobné vaše diela aj ďalšie mestá? Aké ďalšie sochy máte na konte?

Podobné monumentálne diela zdobia kruhový objazd v Bardejove, priestor pred Obecným úradom v Drienovskej Novej Vsi, Mestský park v Nitrianskom Pravne a v Humennom, park v Zborove, zopár diel je umiestnených v Prešove, busta Kornela Foldvariho v Kremnici. A také menšie veci sú ešte kade-tade (úsmev).

Nedávno ste stáli za organizáciou populárnej sánkovačky. Máte chuť podobné akcie organizovať aj častejšie? Čo napríklad preteky gumených kačiek na Toryse, chystá sa ďalší ročník?

Samozrejme, chuť by bola. No kedže to organizujeme vo vlastnom voľnom čase, popri pracovných, študijných a rodinných povinnostiach, väčšinou ešte aj z vlastných finančných zdrojov, je to pre nás veľmi únavné a náročné. Realizácia takéhoto podujatia vyžaduje niekoľkočlenný realizačný tím ľudí, ktorí preto nezištne obetujú čas a energiu. Vieme si predstaviť, ponúknuť ľuďom aj viac kreatívnych podujatí, no to by sme to už museli robiť na plný úväzok (úsmev). Čo sa týka Prešovských pretekačiek, s iniciatívou prišiel Braňo Bušovský z Priateľov Prešova, s ktorým sme aj prvý ročník organizovali. Každoročne sa snažíme na toto úspešné podujatie nadviazať, no počas leta sme všetci extrémne vyťažení. Snáď to tohto roku už vyjde.

Váš imidž vzbudzuje pocit, že by ste sa mohli venovať aj herectvu. Účinkovanie v hudobnom videoklipe ste už napríklad zvládli…

No, možno to tak vyzerá, ale ako herec sa určite necítim. Väčšina mojich filmových účinkovaní vychádzalo a vychádza z nášho kamarátstva a spolupráce s režisérom Jarisom Vaľkom, či už sú to moje, alebo jeho projekty. Spolupracuje sa nám výborne, baví nás to spolu, no to je asi maximum, ktoré obstojím pred kamerou. Nevyhľadávam to.

Čo robíte radšej? Umelecké diela, alebo organizovanie súťaží?

Najradšej striedam prácu, činnosti a povinnosti podľa aktuálnych nálad. Nám, ktorí sa živíme ako slobodní umelci, je to vďakabohu umožnené. No keď to mám určiť presne, najspokojnejší som, keď sa môžem doma, v dielni alebo v ateliéri, pohrúžiť do nejakej zaujímavej, kreatívnej práce.

Aký máte vzťah k Prešovu? Nerozmýšľali ste nad odchodom do zahraničia?

Nie, nikdy som nerozmýšľal nad tým, že opustím Prešov. Mám tu rodinu, kamarátov, priateľov a v nekonečnom rade aj niekoľko desiatok ton materiálov a naradí v dielni (úsmev). Za Prešovom si stojím, ako za mojím rodným mestom, ktoré mám veľmi rád a považujem ho za najlepšie. Takisto tunajších ľudí a umeleckú atmosféru mesta. Predtým som veľa cestoval a spoznával svet, no doma je predsa len doma. A ako prevenciu z ponorkovej choroby realizujem raz za čas krátke výlety do zahraničia.

Koľko hodín denne sa venujete umeniu?

Zlá otázka (úsmev). Umením buď žijete, alebo nežijete.

Tak čo vaše úspechy? Aké ocenenia máte na konte a ktoré si vážite najviac?

Úspechy… zopárkrát sme boli ocenení na Medzinárodných kováčskych zrazoch, súťažiach. S mojou kováčskou dielňou som reprezentoval SR ako Študentská firma roka 2009 na Medzinárodnom kole v Kansas city v USA. Zavše niečo vyhrám, nájde sa aj ocenenie za prácu. No za oveľa väčší úspech považujem robiť svojou prácou radosť. Keď vidíte, že ste niekomu vyčarili úsmev na tvári. Či je to staršia pani, ktorej ste nakuli motyčku alebo vysmiate deti a spokojní rodičia po sánkovačke. Úspech je, keď sa nám darí šíriť dobrú náladu a úprimnú radosť. To je asi najviac.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

foto: archívne

Prešovčan Michal Kačmár: Pri jeho soche koňa sa fotografuje množstvo ľudí
5
Galéria
Zdroj: archív Dušan Holovej
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM