Správy

Tajný autor z Facebooku odhalený: Toto je východniar, ktorý svojou story z MHD rozosmial množstvo ľudí!

Mladý muž, ktorý sa zachoval ako pravý džentlmen a pomohol slečne v MHD otvoriť okno, rozosmial svojou historkou tisíce ľudí. Jeho vtipný príbeh z električky sa stal doslova hitom. Nám sa anonymného autora podarilo vypátrať.

Ilustračný obrázok k článku Tajný autor z Facebooku odhalený: Toto je východniar, ktorý svojou story z MHD rozosmial množstvo ľudí!
Zdroj: Dnes24.sk

Mladý východniar svojím príspevkom pobavil tisíce ľudí. Náladu im zlepšil vďaka svojej historke, kde sa snažil pomôcť nešťastnej slečne otvoriť okno v mestskej hromadnej doprave. Ochotnému mládencovi sa to úspešne podarilo. Celú story si môžete prečítať v článku Priznanie východniara sa stalo hitom na Facebooku!

Autorom zábavného príbehu z MHD je Maroš Vagaský. Mladý Košičan má 28 rokov, je slobodný, venuje sa športovému rybolovu a do priznaní nepísal prvýkrát. Prečítajte si jeho ďalšie zážitky…

Podarilo sa nám spopularizovať tvoj príbeh. Ako si sa o tom dozvedel a aké boli tvoje pocity?

Dozvedel som sa to formou Facebooku keď jeden zo známych to zverejnil (vyzdieľal) na svojom profile. Moje pocity boli nasledovné: pozeral som na to ako Vilko z rozprávky Včielka Maja.

Už si niekedy podobné články písal, alebo píšeš?

Áno, podobné články som už písal a aj píšem. Do Priznaní som písal dvakrát, prvý raz bol príbeh o tom, kedy som zahasil kôš na zastávke, ktorému nevenoval nikto pozornosť, iba moje oko dravca ho zaostrilo a následne uhasilo. Okrem toho píšem moje životné udalosti, alebo skôr tragikomédie na môj osobný Facebook, ktoré som prežil. Podľa toho ma aj moji priatelia poznajú. Dokonca sa ma pýtali po zverejnení článku do Priznaní, či som to náhodou nepísal ja, takže ma majú prekuknutého :) Ďalej píšem blogy na môj web a články do časopisov, kde píšem väčšinou o svojich zážitkoch na rybách.

To je skvelé a nepremýšľal si nad napísaním nejakej knihy vlastných poviedok?

Nad knihou vlastných poviedok nie, ale priznám sa, že som uvažoval nad knihou, ktorá by sa volala " Medzi nami". Bol by to životopis z pohľadu mňa a môjho brata. Či sa k tomu niekedy dostanem, to netuším lebo ak nerobím, tak chytám ryby a keď nechytám ryby, tak robím :) Čiže môj čas na písanie je veľmi obmedzený, ale nejaké to krátke priznanie ma nezabije je to otázka polhodinky.

A čo tá slečna? Stále je pre teba neznáma? Neobjavila sa po tvojom príbehu?

Slečna, ktorá mi spôsobila okrem rýchleho tepu aj arytmiu, je pre mňa stále neznáma a pravdepodobne aj ňou ostane. Ale povedzme si rovno, v MHD chodí veľa pekných dievčat (na ktoré sem-tam hádžem ústa štýlom „Ajem Džordž Kluny“), ktoré nemajú stavané ruky na otváranie okien. Preto je stále šanca zaposobiť, stačí byť len v strehu. No pamätajte si jedno parobci, na každého chlapa je okno!

Tak to aby ťa mali stále po ruke a ako je to s tebou a s dievčatami? Máš niekoho?

Momentálne dievča nemám (vyronil som obrovskú slzu), ale aj keby som mal, asi by som bol po mojom priznaní na tom rovnako ako teraz :)

Na čo sa snažíš baliť baby?

Keď viem, že sa mám stretnúť s nejakým dievčaťom, krátko predtým robím kliky a bicepsové zdvihy s jednorúčkami. Najviac ma štve, ak je vonku zima, neviem podať moju formu v aktuálnom čase, lebo som naobliekaný veľmi mocno (tak aby som soplíky nedostal). Kým prídem s ňou do podniku, som v pôvodnej forme ako pred cvičením, čiže telom už nezapôsobím.

Preto myslím na všetko, napíšem si na papierik vtip, (pre istotu dva, keď náhodou prvý zlyhá). Ak zlyhá aj druhý, začnem improvizovať. Ak náhodou ani to nefunguje, začnem kukať do stropu (a hľadám akože muchu), to je moje posledné štádium balenia. Väčšinou na ne zaberie kukanie na muchu, neviem prečo…

Chodíš niekam von, zabávať sa s priateľmi?

Áno, chodím, väčšinou tam idem vznešene ako páv, no odcházdam ako leňochod (veľa tancujem, to bude asi tým). Mimochodom pozdravujem kamarátov Krtka a Peťa.

Pozdravíme, máš aj nejaké plány dobudúcna?

Určite, ten kto nemá plány asi ani nežije. Môj plán do budúcna je byť úspešný a bohatý, aby som necestoval v eletričke ale vo wartburgu.

Ako by si sa predstavil a opísal, keby si mal napísať niekoľko viet o sebe?

Veľmi stručne, keď som bol malý chcel som byť archeológ alebo astronaut. Pôvodne som vyučený za sochára no teraz sa venujem športovému lovu rýb (čo je vlastne aj moja práca) Chodím na bojové umenie Wing Chun (pozdravujem kolektív) a kedysi som sa aktívne venoval kresleniu portrétov (kvôli nedostatku voľného času som to nechal), snáď sa raz k tomu vrátim.

Aký si bol v škole? Robil si nejaké prešľapy?

To by sa museli vyjadriť učiteľky, aký som bol, no včielky som zrovna nezbieral. Mne sa skôr páčili chrústy, sem-tam som do toho zakomponoval prasiatko :) Jeden menší prúser bol, oslavoval som 18-tku do rána. Prišiel som rovno z mesta do školy s tým, že som „ol rajt“, ale to som si len ja myslel. Na hodinách som preukazoval veľkú aktivitu, čo u mňa nebolo bežné a k tomu som mal rečovú vadu, tak ma vyhostili z triedy a poslali domov.

Chcel by si niečo odkázať fanúšikom – čitateľom?

Díky pekne všetkým za reakcie, správy a komenty, ktoré ste mi písali. Som rád, že vás to pobavilo a mňa milo prekvapilo, koľko radosti som spôsobil :) S pozdravom Maroš ( otvárač zhrazdavených okien v MHD).

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM