Športový komentátor Marcel Merčiak (40) v rozhovore: V rodnom Prešove som dostal do života najviac!
Jeho hlas nás bude sprevádzať aj tohtoročnými veľkými športovými udalosťami. Pre náš web poskytol rozhovor o svojej práci, vrcholných podujatiach aj o rodnom Prešove. Podľa svojich slov práve tu dostal do života najviac. Komentátor Marcel Merčiak (40).
Marcel, rok 2016 opäť prinesie poriadnu dávku športu. Zúčastníte sa osobne na niektorom z vrcholov ako MS v hokeji, ME vo futbale alebo OH v Riu?
Zúčastním sa na ME vo Francúzsku a na letnej olympiáde v Riu de Janeiro. Na futbalový mesiac počas EURA sa veľmi teším, základňu budeme mať v Paríži, precestujeme prakticky celú krajinu, ktorej historické bohatstvo, kultúrny dejinný odkaz a aj mimoriadny význam pre európsky a svetový futbal sú neodškriepiteľné. Vrcholom nielen tohto roka, ale celej našej 4-ročnej práce, budú potom v auguste Hry XXXI. olympiády v Riu de Janeiro. Bude to prvá olympiáda v Južnej Amerike a keďže Brazília je hravou, karnevalovou krajinou a stala sa jednou z popredných hospodárskych veľmocí, som presvedčený, že to bude nezabudnuteľný festival športu.
Predpokladám, že vlnu vášho nadšenia vyvolá najmä EURO 2016. Aké šance na postup Slovensko podľa vás má?
Máme rovnakú šancu ako naši traja súperi v skupine. Predpoklady, ambície, prognózy, analýzy – to všetko nás čaká od druhej polovice mája, keď bude vrcholiť príprava národnému tímu. Teraz si želám len štyri veci: aby sa mužstvo dobre pripravilo, tak ako bolo dobre pripravené na každý zápas v kvalifikácii, aby mal tréner Ján Kozák šťastnú ruku pri výbere hráčov, aby všetky opory reprezentácie boli v dobrom zdravotnom stave s čo najčerstvejšími nohami a mysľami upretými na EURO a aby sme sa všetci tešili na veľké zápasy, ktoré budú mať miesto v histórii futbalovej samostatnosti Slovenska.
Hreje vás, že v zostave sa pravidelne objavujú aj bývalí hráči Tatrana Prešov Stanislav Šesták a Martin Jakubko, alebo ich beriete ako každú inú osobnosť v kádri?
Pravidelne sa objavujú v kádri, stali sa súčasťou konkurencie v národnom tíme a držím im palce, aby sa do Francúzska dostali. Kubo (Martin Jakubko, pozn. red. ) je špecifický hráč, ako útočný rozrážač vždy dokázal strašne veľa zniesť, tak verím, že sa dá zdravotne do poriadku, že mu vydržia kolená a že v kádri bude. A Stano Šesták? Povzbudený titulom v maďarskej lige v drese Ferencvárosu sa určite teší na veľký turnaj. Spomínam si, ako sme v septembri 2014 leteli z Kyjeva z prvého kvalifikačného zápasu ME a Stanko mi povedal, že by to bolo celkom pekné skončiť v 34 rokoch repre-kariéru na ME. A vidíte, prebojovali sme sa tam a Šestymu držím palce, nech si to vychutná – a ako ho poznám, keď náhodou dostane šancu, tak opäť niečo pamätné vyparatí ;). Veľmi by som mu to želal.
Je od vás sympatické, že neraz spomeniete svoju náklonnosť k zelenobielym farbám koňarov. Ako vnímate aktuálnu situáciu v boji o postup do Fortuna ligy, mohlo by sa to podariť zverencom trénera Vargu?
Stano Varga bol jedným z najlepších futbalistov, akých som kedy v drese Tatrana videl hrať. Aj preto to dotiahol ďaleko: bol dlhodobo pevnou súčasťou reprezentácie, získal ligový titul v Slovane, dostal sa do anglickej ligy, hral za slávny Celtic Glasgow, dokonca pri vyradení Barcelony v pohári UEFA na jar 2004 pri bezgólovej remíze na Nou Campe, v Lige majstrov dal gól na San Sire proti AC Miláno. To nie sú maličkosti. Držím mu palce aj na trénerskej dráhe a postup s Tatranom do najvyššej súťaže by bol preňho určite veľkých úspechom a odrazovým mostíkom do ďalšej práce. Som rád, že pôsobí v prostredí, ktoré dobré pozná, aj so všetkými negatívami, s ktorými sa prešovský futbal v posledných rokoch stretával a stretáva. Postup Tatrana do ligy by bol podľa mňa tým najsprávnejším signálom pre veľké mestá na Slovensku, aby sa naše klubové bašty vrátili tam, kam patria. Jednoducho, keď nebudú v prvej lige Prešov, Košice, Nitra, Banská Bystrica, dva kluby z Bratislavy, keď v nej budú mestá s menšími spádovými oblasťami, tak sa náš futbal a najmä kvalita ligy dopredu nepohnú.
A ako vnímate rekonštrukciu štadióna, ktorú sa podarilo odklepnúť až na poslednú chvíľu?
Konečne, musí sa niečo urobiť, radšej niečo ako nič. Bez zmodernizovaných štadiónov, bez ďalších vstupov štátu do tvorby motivačného športového prostredia a kvalitnejšieho zázemia, a v tomto prípade má futbal ako najmasovejší šport nezastupiteľné miesto – sa nebude dať udržať športová základňa nikde na Slovensku.
Čo pre vás znamená mesto Prešov a ako často mimo pracovných povinností sem chodievate?
Chodievam za rodičmi, svokrovcami, synovcami, krstňatami, moja i manželkina rodina sú odtiaľto. Jeden vtip hovorí, že keď sa otec spýta syna-východniara čím chce byť, tak odpoveď je „Ta Blavak, ňe!“ U mňa to nikdy neplatilo, som Prešovčan. Prešov je moje rodné mesto, tu som dostal do života najviac, tu som sa naučil najviac, mal som šťastie na dobrých ľudí, aj tých som tu stretol najviac.
Čo prvé sa vám vybaví, alebo kto vám prvý napadne, ak sa povie pojem športový komentátor?
Najkrajšia práca na svete. Ale ešte asi viac poslanie, ako práca.
Dá sa približne odhadnúť, koľko futbalových duelov ste už od polovice 90. rokov v televízii komentovali?
Len na piatich majstrovstvách sveta ich bolo takmer 150, celkovo to môže byť okolo 700.
Živo si pamätám na vaše rôzne výkriky pri góloch. Napríklad počas Euro 2000, keď Španiel Alfonso skóroval proti Juhoslávii na 4:3 z poslednej šance ste hlásali, že to nie je možné. Ktorý vami komentovaný zápas (bez účasti repre SR v ňom) vás dostal priebehom tak, že spomínate naňho dodnes?
Spomínam si na množstvo veľkolepých, priam historických zápasov – či to boli finále Ligy majstrov, ktorých som od roku 2006 odkomentoval 9 a každé jedno malo enormné čaro, alebo zápasy MS a ME. Myslím si, že na najbližších sto rokov málokto zabudne na to, ako Nemecko vyhralo v semifinále MS 2014 v Belo Horizonte nad Brazíliou 7:1. To bolo ako pád Rímskej ríše, medzi 22. – 30. minútou zápasu sa zrútilo futbalové impérium, padol mýtus o šiestom zmysle Brazílie pre futbal. Videl som nadšenie ľudí, davov fanúšikov prežívajúcich extázu, aj sklamaných, ktorým veľký zápas priniesol tesnú prehru a neuveriteľnú bolesť s prázdnom v srdci. Ale čo môže byť na športe krajšie? Moderoval som štúdiá MS v hokeji v roku 2002, keď sme vyhrali v semifinále nad Švédmi v nájazdoch a vo finále nad Rusmi. Na vtedajšie celonárodné cítenie, na ten súzvuk, ktorý sme mali s národným tímom – a nielen vtedy, ale aj veľakrát neskôr – na to sa nedá zabudnúť.
Čo je na vašej práci najťažšie?
Mať pokoru, nezblázniť sa, neuletieť a získať si rešpekt a uznanie športových fanúšikov, skutočných odborníkov a televíznych divákov. Nikdy to nepríde za dva dni.
Najväčšie emócie a radosť vám zrejme priniesli výsledky SR na futbalových MS 2010. Kedy ste ale boli počas komentovania zápasu najviac sklamaný, prišlo niekedy k takejto situácii?
Veľakrát, najmä vtedy, keď som mal pocit, že sme mali na viac, alebo že výsledok nebol spravodlivý. Aj v Južnej Afrike som mal pocit, že sme mali v osemfinále na to, aby sme prešli cez Holandsko. Ale určite to nebolo najväčšie sklamanie, žiadne prázdno, veď to bol historický šampionát pre náš futbal a účasť v najlepšej svetovej šestnástke hovorí za všetko.
Čo by ste odkázali nádejným budúcim kolegom, ktorí by sa raz tiež chceli stať komentátorom ako vy a kto je aktuálne pre vás ozaj kvalitným komentátorom?
Nech si každý z nich kráča svojou vlastnou cestou, nech si každý z nich buduje svoj vlastný štýl a nech nezabúdajú, že alfou a omegou našej práce je spisovná, podčiarkujem spisovná slovenčina. Na Slovensku máme výborných komentátorov, u mňa ako u diváka sú na najvyšších pozíciách Alfons Juck (atletika), Paľo Gašpar (hokej), Stano Ščepán (krasokorčuľovanie), Peťo Štefanec (hádzaná), Ľubo Hlavena (futbal), Jano Žgravčák (motorizmus) a samozrejme rozhlasový hokejový guru Jožko „Gigi“ Jarkovský, ktorý zostal posledným bardom skutočnej priamej rozhlasovej reportáže. Z futbalových komentátorov sa mi na ostatných staniciach páčia Slavo Jurko, Rišo Fekete a Viktor Blažek. Z českých samozrejme fenomenálny Robert Záruba.
Mali ste už chuť so svojím povolaním seknúť, povedali ste si niekedy, že už toho máte dosť?
Nikdy. Televízne komentovanie je droga.
Môže vás zaujímať:
foto: ilustračné