Prešovský vedec prehovoril o živote v zahraničí: Prečítajte si zaujímavý rozhovor

Ján (32) je vedecko-výskumný pracovník, ktorý žil a pracoval v zahraničí už niekoľko rokov a v rámci svojho povolania už precestoval niekoľko krajín a kontinentov. Jeho plán je v tom pokračovať aj zopár nasledujúcich rokov a pre náš portál poskytol rozhovor o živote mimo Prešova. Prečítajte si druhú časť.

Je ťažké žiť mimo domova? Čo najdôležitejšie je potrebné dodržať, aby bol človek zijuci za hranicami spokojný?

Vôbec si nemyslím, že je to ťažké, skôr naopak. Samozrejme, je fajn, keď človek plynulo ovláda aspoň jeden cudzí jazyk, ideálne angličtinu. No súhlasím s výrokom „Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom,“ keďže asi každý jazyk má svoje nuansy, ktoré sa buď ťažko prekladajú, alebo v inom jazyku vôbec nevyskytujú. Čo sa ale vedy a výskumu týka, tak znalosť angličtiny je pre ňu kľúčová. Vedecké články sa po anglicky píšu aj na Slovensku. Všetky konferencie, ktoré majú medzinárodnú účasť, sú rovnako v tomto jazyku. Angličtina je ozaj globálnym jazykom.

Čiže aké krásne je rozumieť si bez nutnosti prekladateľa…

Nad týmto som sa s kamarátmi zo sveta častokrát zamyslel. Slovenčinu pritom doteraz považujem za jeden z najkrajších jazykov sveta, no keď som v zahraničí, tak dbám na to, aby sa ľudia so mnou rozprávali buď po anglicky alebo jazykom typickým pre tú ktorú krajinu. Myslím si, že je správne, ako človek neustále pracuje na sebe a vzdeláva sa. Odhliadnuc od toho, že každý naberá nové skúsenosti v práci, ktorú vykonáva, pobyt medzi ľuďmi, ktorí sú z rôznych kútov sveta je dobrou motiváciou poznať ich kultúru, spôsob myslenia, ich históriu, filozofie či kuchyňu. S tým súvisí aj nasledovné, čo je podľa mňa veľmi dôležité; a to neuzavrieť sa v zahraničí do seba, prípadne nevyhľadávať len skupiny ľudí, ktorí hovoria vašou rečou.

Všimli ste si, že to niekto robil?

Častokrát som si všimol, že to mnohí robia a bolo jedno, z ktorej časti sveta sú. To je podľa mňa len a len na (ich) škodu. Odhliadnuc od toho, že človek priamo či nepriamo stretáva (nových) ľudí v práci, či v najbližšom okolí, kde býva, podľa mňa je veľmi dôležité neustále pracovať aj na rozširovaní okruhu známych a kamarátov. Možností k tomu je hneď niekoľko, no záleží to aj od miesta, kde človek žije. Napríklad pre ľudí žijúcich a pracujúcich v Ženeve existuje webstránka, kde človek vie okrem zábavy nájsť aj rôzne aktivity pre stretávania nových ľudí, či pre iné koníčky a záujmy. Ako napríklad beh, turistiku do hôr, cyklistiku, lyžovanie ,tance, doučovanie jazykov či len posedenie v reštaurácii a spoznávanie nových jedál. Život za hranicami je výzva, ktorá dokáže človeka obohatiť po každej stránke.

Zvykli ste si už na zaužívané spôsoby, s ktorými sa stretávate mimo domova?

Odpovedal by som tak, že zvyknúť sa dá na všetko, len to chce čas a odhodlanie. Ako som už vravel, istý čas mi trvalo zvyknúť si na to, že v Ženeve je všetko dohodnuté a povedané iste len na 50%. To ma ale naučilo tomu, aby som nebral všetko až tak vážne, brať veci viac s rezervou a humorom. Pravdou ale je, že odhliadnuc od zaužívaných spôsobov, tradícií a zvykov tej ktorej časti sveta, všetci ľudia sú si vlastne podobní. Každý človek túži žiť v mieri, vo svete, kde je rešpektovaná jeho jedinečnosť a vo svete, kde všetci dokážu navzájom vychádzať priateľsky a rovnocenne. Sú krajiny, kde je to aktuálne možné viac, inde menej, no každý túži po tom istom.

Takže si nemyslíte, že multikulturalizmus zlyhal, ako to hovoria niektorí politici…

Doprial by som každému, aby aspoň raz v živote zavítal na pár dní do globálnych miest ako Ženeva, New York či Singapur. Teda do miest, kde sa ozaj stretáva celý svet. Tieto mestá sú pre mňa dôkazom, že ľudia, ich kultúry a náboženstvá dokážu žiť bok po boku v mieri a v harmónii. Podľa mňa je to tým, že v týchto a im podobným mestám sa každý človek snaží prezentovať seba a svoju kultúru v čo najlepšom svetle. Zároveň v týchto mestách je cudzinec pomaly každý, teda nikto nemôže nikomu povedať, že ty sem nepatríš. Taktiež platí, že keď človek pravidelne vidí na vlastné oči to, čo videl len cez televíziu, teda iné spôsoby života a zvyky, tak to prestane považovať za čosi zvláštne či exotické.

Plánujete sa niekedy vrátiť na Slovensko?

Na túto otázku sa moja odpoveď menila pravidelne posledných zopár rokov. Aktuálne vravím „que sera, sera“, teda čo bude, bude. Ozaj by som ešte chcel pocestovať svet, najmä Áziu, kým je človek mladý. No budem úprimný, že z môjho doterajšieho spoznávania sveta môžem rozhodne povedať, že Európa je to najkrajšie miesto, aké som doteraz videl. Je relatívne malá, čiže ľahko sa po nej cestuje a každých pár kilometrov človek narazí na niečo nové a fascinujúce. Takže v Európe by som sa chcel rozhodne skôr či neskôr usadiť.

Ako vníma vaše kroky rodina a najbližší?

Podľa mňa každý človek si je strojcom vlastného šťastia. Pre mňa je šťastím to, že v rámci vedy a výskumu v biomedicíne robím to, čo ma baví, čo má zmysel, čo vie zachrániť či vylepšiť život iným a čo má aj globálny dosah. Dúfam, že to takto berú aj moji najbližší.

Ktorá krajina na vás najviac zapôsobila a prečo?

Ťažká otázka. Každá krajina a kultúra má čosi svojské, jedinečné. No ak mám vybrať jednu, tak Švajčiarsko. Svojou históriou, priamou demokraciou, neutralitou, malou geografickou rozlohou, (kultúrnou) pestrosťou a priam ukážkovou cestnou a železničnou sieťou. Nehovoria o ich nádhernej prírode a fungujúcej ekonomike. Švajčiarsko je malá krajina, menšia ako Slovensko. No na každom rohu človek nájde pestrosť vo všetkých možných podobách. Príkladom je už len fakt, že v Ženeve neexistujú dve identicky vyzerajúce budovy.

Čiže každá mestská časť, ulica či budova je jedinečná…

Áno. A to isté by som mohol povedať aj o celej krajine. Každé mesto či dedinka má čosi svojské, jedinečné. Vďaka perfektnej dopravnej sieti a malej rozlohe krajiny sa môže človek dostať kdekoľvek ľahko a rýchlo. Nehovoriac o dobrej lokalite v rámci Európy a dobrého leteckého spojenia kdekoľvek si človek zmyslí. Samozrejme, každá krajina má svoje dobré aj slabé stránky a Švajčiarsko nie je v tomto výnimkou. Je to veľmi drahá krajina po každej stránke a to nielen pre ľudí „z vonku“, ale aj pre samotných Švajčiarov.

Ktorá krajina pre zmenu nenaplnila vaše predstavy?

Spojené štáty. Ešte stále im akosi neviem prísť na chuť. Ak Európan cestuje po Európe, tak sa takmer kdekoľvek cíti ako tak ako doma. V USA som ten pocit rozhodne nemal a teda moje predstavy, že tých rozdielov nebude až tak veľa, sa nenaplnili. Nevravím, že Amerike je lepšie alebo horšia. Proste je…iná.

Rozprávali ste na cestách svojim priateľom či kolegom o Slovensku, vedeli kde sa aspoň približne nachádza?

Áno aj nie. Ľudí väčšinou zaujíma vaša krajinu pôvodu, než z ktorého mesta ste. A keď už spomeniete svoju krajinu, tak sa snažia rozpamätať, v ktorom meste v danej krajine boli, prípadne v ktorej inej krajine naokolo boli za turistikou. Odpovede boli rôzne. Bol som milo prekvapený, že o Slovensku vedia dobre ľudia z Ázie žijúci a pracujúci v Európe, čo je podľa mňa už len tým, že sa zaujímavú o nový kontinent, v ktorom sa práve nachádzajú. Pre mnohých Európanov ešte stále spomenutie Slovenska evokuje spomienky na Československo. Praha je obľúbenou destináciou asi každého, koho poznám, nech je z ktorejkoľvek časti sveta. Bratislava ťaží zo svojej lokality, keď ľudia plánujú navštíviť Viedeň a Budapešť. Východ Slovenska rozhodne má svetu čo ponúknuť, no potrebuje popracovať ešte na prilákaní turistov.

V čom je podľa vás výhoda práce v zahraničí?

Odhliadnuc od iného finančného ohodnotenia, ktoré je prispôsobené životu v tej-ktorej krajine, tak podľa mňa ani nie tak výhodou ako skôr zmyslom práce v zahraničí by malo byť naberanie nových skúseností, prípadne naberanie tých (pracovných) skúseností, ktoré krajina pôvodu zatiaľ nevie ponúknuť. Samozrejme, nevravím, že lepšia možnosť zárobku v zahraničí je čosi zlé. Z tohto uhla pohľadu zvykneme vtipkovať s kamarátmi, že zatiaľčo ľudia z východnej časti sveta si môžu ísť lepšie zarobiť na západ, ľudia zo západnej časti sveta si už nemajú ísť kam lepšie si zarobiť. No myslím si, že ak sa človek zmenou prostredia či krajiny nenaučí niečo nového, tá zmena bola skôr „z núdze cnosť“ ako užitočná.

A aká je podľa vás výhoda kratšieho či dlhšieho života v zahraničí?

Podobne, ako pri práci v zahraničí, aj život v zahraničí je podľa mňa najmä o nových skúsenostiach. Ak sa človek neuzavrie do seba, čaká ho priamy nikdy nekončiaca možnosť nových skúseností a zážitkov. Odhliadnuc od slobody robiť čokoľvek a ísť kdekoľvek, človek žijúci mimo svojej zóny komfortu sa časom naučí trpezlivosti – najmä čo sa úradov týka a odvahy – najmä ak sa kdesi doslova stratí. Vylepší svoje komunikačné schopnosti, preratávanie cien alebo časových pásiem, vylepší aj jeho matematické schopnosti. Začne ináč vnímať to, ako čas plynie, zažije toľko nových zážitkov a príbehov, ako nikdy predtým a aj ako človeka ho to zocelí. Asi najťažšie na živote v zahraničí je povedať všetkým zbohom, keď sa človek vracia do krajiny pôvodu alebo presúva niekam inam. No znova ako by Francúzi nonšalantne povedali: „c'est la vie“, taký je život.

foto: archív jp/Ženeva

Čítajte aj prvú časť rozhovoru s prešovským vedcom!

Pozrite aj rozhovor s riaditeľom prešovského Gymnázia!