Prešovský DJ už zažil kuriozít až-až a priznáva: Hlavným páchateľom bol vždy alkohol!
Tentoraz sme sa dozvedeli zaujímavosti v našom seriáli s prešovskými dídžejmi od Petra Migaša. Prezradil, či sa touto prácou dá uživiť a ako je to s dievčatami. Práve dídžeji sú totiž u nežnejšieho pohlavia obľúbení. Viac uviedol v druhej časti nášho rozhovoru.
Peter Overhaul Migaš pevne dúfa, že prešovská elektronicko-tanečná scéna zažije renesanciu s pridanou hodnotou, v našej druhej časti rozhovoru prezradil však oveľa viac.
Hrávate na diskotékach aj na želanie, alebo sa niečo také už v dnešnej dobe nenosí?
Vo svete “prezentačného” dídžejingu je hudba na želanie tabu. Myslím, že v dnešnej dobe je to už 100% zakorenené v hlavách fanúšikov či návštevníkov párty. Kto príde na takú párty vie, že dídžej na žiaden podnet nereaguje a hrá si pekne svoj set. Vo svete komerčného dídžejingu je to bežná vec a dokonca pri spoločenských akciách to bola nutnosť. Nezávidím komerčným dídžejom ich hranie keďže aj na diskotéke je dídžej sústredený na svoj set. Aj keď, tento set nie je pripravený, pretože s využitím sebavlastnej psychológie sa mení podľa nálady v publiku. Keď vám do toho príde veselá osoba, ktorá vlastne ani nevie čo chce, ale 5 minút sa snaží svoje želanie vtĺcť do hlavy cez 140 decibelov, tak to nie je nič príjemné.
Dá sa povedať, že sa publikum a ich správanie na diskotékach časom zmenilo?
Publikum komerčnej diskotéky už prakticky nepoznám, ale z rozprávania viem, že je to progres zmena nie príliš v pozitívnom slova zmysle. Ono žiadne obdobie nebolo nejak priaznivé na správanie, veď napokon alkohol robí s charakterom človeka svoje, takže asi ťažko porovnávať 90-te roky a súčasnosť. Myslím, že o pokojných akciách by hádam skôr mohli rozprávať starší kolegovia. Čo sa našich house party týka, tak tam všeobecne ide o pokojné, pohodové a nekonfliktné akcie, kde ide viac o muziku, o stretnutie ľudí. To je niečo, čo je na týchto akciách úžasné. Pokojná atmosféra, usmievaví ľudia a keď ešte dostanete priamy feedback, že niekto príde za vami potriasť vám rukou a poďakuje za váš set alebo povie pár slov o tom ako ho vnímal, tak to je vlastne celý zmysel toho všetkého, o čom sa bavíme.
Kde v Prešove ste hrali najčastejšie a kde hrávate dnes?
Najdlhšie som hral v kluboch Tune:l a Hviezda, ale hral som prakticky po celom meste a sólo akcie aj mimo mesta. Čo sa týka spoločenských akcií, tak tie aj mimo Slovenska. No a od roku 2010 teda s formáciou Back2love sme prešli kluby ako Vklub, City Klub, Drinkin Bar, ale aj open air party na Sigorde a na Dobrom Festivale. Spolu s Gurrym sme si vyskúšali aj vydarenú akciu v Prahe v najstaršom klube Chapeau Rouge, kde sme dali sety pred legendou britského tech house a dvorného remixéra the Shamen – Eddie Richards. Bol to pre nás určite zážitok a veľká česť.
A dalo by sa zrátať, koľko diskoték ste už odohrali?
To sa určite nedá, keďže podobne ako kolegovia som hrával pravidelne v kluboch a v ďalšom období obrovské množstvo spoločenských akcií. Teraz je toho určite menej, ale o to viac sa na to tešíme. Viac sa venujem organizačnej, produkčnej a dramaturgickej činnosti.
Skúsme prejsť na finančnú stránku. Dá sa touto prácou uživiť?
Myslím, že keď má dídžej dostatočne veľa skúseností a má všetko dobre prerátané, tak určite áno. Dá sa. To platí ale pre komerčných dídžejov. Čo sa týka dídžejov vo svete populárnych žánrov ako EDM a rôznych progresívnych frakcií tohto zábavného žánru, tak v podstate tiež, ale chce to drinu. A svet undergroundu, kde som aj ja a moji spolubojovníci, tak ten svet je pre dobrý pocit a radosť z hudby. Z tohto sveta korunky nepadajú, ale, samozrejme, aj undergroundoví dídžeji, ktorí produkujú pravidelne svoje tracky a pod dobrou značkou, tak tí majú veľkú šancu sa dostať, ako sa povie hore a myslím, že sa dokážu tým aj uživiť. Tomáš Bollo Boleček z Bratislavy je krásnym príkladom toho, že keď sa niečo robí srdcom a drie sa od svitu do mrku na muzike, tak sa dá dostať do krásneho sveta house music. Pričom bol pre väčšinu Európanov málo prístupný.
A čo konkurencia a kolegovia, sledujete ich? Koho považujete za najväčší talent v prešovskom regióne a na Slovensku?
Určite chlapcov nevnímam ako konkurenciu, naopak, veľmi sa teším z každého, aj malého úspechu. Už som spomínal Bolla, tak on určite patrí momentálne k najúspešnejším na Slovensku. Jeho produkcia je skutočne na svetovej úrovni, o čom svedčí aj spolupráca s divou Jocelyn Brown, čo už je v rámci house music Olymp. Tracky su robené s veľkým citom a, pochopiteľne, sound spĺňa všetky parametre. Myslím, že nielen ja, ale kompletne celá republika môže byť pokojne hrdá na tohto úspešného dídžeja. Dokonca prvýkrát v histórii reprezentoval Slovensko aj Česko na najväčšom podujatí house music na svete WMC, teda Winter Music Conference v Miami.
A čo sa týka Prešova?
V Prešove, čo sa produkcie týka, určite je to dvojica Bennito V a Ika Sali, chlapci majú celkom dobre rozbehnutú svoju produkciu a to Bennito V, teda Vladislav Ďurkáň aj s výbornými výsledkami, ktoré boli aj medializované. Jeho track zakomponoval do svojho setu David Guetta a jeho ďalší track postavil do svojej osobnej hitparády na renomovanom portáli zakladajúci člen kapely Depeche Mode, Martin Gore. Ten je vášnivým producentom techna a tech houseu popri jeho slávnej pozície v kapele Depeche Mode.
Ako je to s dievčatami. Vieme, že zvyknú obletovať dídžejov. Musíte ich odháňať?
Ja popravde som skutočne tento zjav nevnímal aj také tri roky, kedy som naozaj venoval celú svoju pozornosť hudbe a speakingu. Je pravdou, že dievčatá boli k dídžejom prítulnejšie, ako v bežnom živote, ale to máte ako s kapelami alebo vôbec s ľuďmi, ktorí dokážu manipulovať davom (smiech). Dídžej je teda manipulátor hudbou. Bolo obdobie, tuším okolo rokov 95–96, kedy to bolo naozaj hektické (smiech). Nech to vyznie ako chce, ale mňa tento druh zábavy nechytal za srdce a nezneužíval som svoj post (smiech).
Máte aj kurióznu spomienku, ktorú ste zažili počas hrania? Skúsite si spomenúť?
(Smiech). Kuriozít za tak dlhý čas bolo veľmi veľa. V každom období môjho pôsobenia mali srandičky iný charakter. Konkrétne mi nenapadá nič výnimočné, ale myslím, že každému je jasné, že hlavným páchateľom kuriozít je, bol a bude alkohol. Ten patrí ku každej párty, aj keď som už odohral akcie pre rôzne organizácie, kde prípustný nebol. V každom prípade, najväčšou kuriozitou v rámci hrania je cesta Citroenom-Berlingo z Prešova do Moskvy prakticky bez sprievodcu (smiech). To je téma na samostatný článok, ale pri každej spomienke na túto cestu sa smejem.
Čítajte tiež:
Prešovský DJ Peter Migaš v rozhovore: Ani v Bratislave nepochybujú, že Prešov je silno muzikálny
Rado Mešša patrí k elite dídžejov z Prešova: Zažil už všeličo, aj svadby, kde sa bili celé rodiny
Dídžej Róbert Baláž v rozhovore o svojej kariére: Kultúra v Prešove zahynula pred 20 rokmi!
Prešovský dídžej Daniel Franko: Najťažšie je ľudí na parkete udržať
foto: Arnold Horvath, Iveta Zubková
