Prešovská psychologička otvorene: S týmito potiažami sa na mňa ľudia obracajú najviac!

Odborníčka má ukončených viacero dlhoročných psychoterapeu­tických výcvikov, je certifikovaným supervízorom pre mladších kolegov a vedie aj psychodiagnostické semináre pre mladších kolegov.

Dôvody na to, aby sa venovala psychológii súviseli s matematikou. „Moja úroveň vedomostí z matematiky končí niekde pri násobilke, takže bolo jasné, že sa zameriam na niečo humanitné. Dokonca aj viacerí príbuzní sú v zdravotníctve. No a mňa duša vždy zaujímala viac, ako telo. Rozhodla som sa preto venovať klinickej psychológii a psychoterapii,“ začala na úvod rozprávania ostrieľaná odborníčka.

Limitovaní poisťovňami

Podľa svojich slov nastúpila robiť na psychiatriu hneď po promóciách, kde pôsobila 10 rokov. Potom prešla na ambulanciu a po revolúcii začala pracovať na odštátnenej ambulancii. To znamená, že má súkromnú ambulanciu klinickej psychológie, psychoterapie, ktorá má zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami.

„A to je ten kameň úrazu, že ak máte zmluvy so zdravotnými poisťovňami, tak ste vlastne povinný poskytovať služby zdarma. Sme v našej práci limitovaní podmienkami poisťovní, tie nie sú vždy v prospech klientov,“ hodnotí.

Kameň medzi mlynskými kolesami

Ako príklad udáva, že klientka, ktorá k nej chodila pred 10 rokmi a ktorá možno aj vďaka tým psychoterapeutickým sedeniam celý ten čas pracovala, fungovala ako matka, manželka a nemaródovala, nemá na to pri opätovnej pomoci po 10 rokoch nárok. Tie sedenia si totiž vyčerpala. „To je absurdita, ktorú nikde, ani v Čechách, ani v Poľsku či Maďarsku nemajú. Takýchto problémov je strašne veľa. Stále nejako lavírujete medzi tým, aby ste nejako boli ľuďom prospešní a efektívni a zároveň, aby v podstate ste nejako vyhoveli zdravotnej poisťovni, alebo aby ste neprestupovali nejaké zákony,“ poznamenala ďalej psychologička.

Ako pokračuje, brzdí ju aj mesačný limit. Ak jej teraz zavolá povedzme matka dievčiny, ktorá potrebuje vyšetrenie pomerne rýchlo, keďže je tam podozrenie na začínajúcu epilepsiu, tak môže ju môže objednať kvôli novému kvartálu až na júl. „Takto to tlačíte pred sebou veci, no nemyslím si, že je to len v mojom odbore, je to v každom odbore. Ľudia sú z môjho pohľadu zavádzaní a nechápu, že my sme kameň medzi dvomi mlynskými kolesami. Je to prezentované tak, že my tým ľuďom máme slúžiť a majú na všetko nárok a majú všetko zdarma, no na druhej strane to tak nie je,“ hovorí.

Prácu by nemenila

Potvrdzuje však, že svoju prácu má rada. Len ju mrzí, že tie tlaky sú také, aké sú a má okolo všetkého množstvo byrokracie, predpisov a zákonov. „Niekedy vám neostáva sila a čas a priestor na to najdpostatnejšie, pre koho ste tu a to je ten pacient. Ale meniť by som nemenila. Neviem si predstaviť robiť niečo iné,“ nenecháva sa odradiť.

Tvrdí tiež, že od práce vypnúť vie. Býva vo Veľkom Šariši a počas tých 15-tich minút šoférovania z Prešova prepne na iný režim. Snaží sa, aby kancelária pre ňu neexistovala. „Ľudí sa to možno dotkne. Možno čakajú, že kvôli nim v noci nespím a i to sa stane. Avšak, to je chyba, ktorá sa nemá stávať,“ prezrádza. Až tak radikálne sa s osudmi ľudí prepojiť teda nemôže. Nielen preto, že je to potom na škodu jej, ale aj kvôli nižšej efektívnosti danému človeku pomáhať. Dôležité je ostať nad vecou.

Jedným dychom dodáva, že niekedy k nej prídu silní ľudia, ale tie osudy, tých strát, stresov a tráum je nakopených tak veľa, že nakoniec aj ten silný a vyrovnaný človek to v istej chvíli nevie ustáť sám a spracovať to. Vyhľadá preto pomoc. „Druhou zložkou sú ľudia, ktorí majú neurotické obtiaže, osobnostné ťažkosti. Teda poruchy osobnosti, neurotické poruchy, závislosti. To sú veci, ktoré nevznikli včera, ale mali svoj väčšinou dlhodobý vývoj. Čím je tá porucha ťažšia a hlbšia, tým viac to spravidla znamená, že veľmi včasne v živote tých ľudí neboli naplnené isté podmienky pre ich zdravý psychický vývoj. Ak hovorím včasne, tak to znamená, že možno už v prvom roku života. Vy prichádzate ako klient, keď máte 30, ale niečo sa už vo vašom prvom roku života nenaplnilo, ako sa malo v rámci podmienok zdravého psychického vývoja naplniť. Čiže sa to už nabaľovalo,“ poznamenala.

Viac chodia ženy, ale…

Podľa odborníčky sa teda o našej veľkej časti zdravo vystavanej osobnosti rozhoduje už v prvých troch rokoch života. Vtedy to človek sám určite nemá šancu ovplyvniť, ale v dospievaní a dospelosti to ide aj práve častokrát vďaka pomoci psychoterapie. A ako je to s účasťou jej pacientov v rámci rozdelenia na pohlavie?

„Chodia viac ženy, povedala by som, že v pomere 1:2. Nemyslím si však, že je to pre častejšie problémy u žien, skôr si myslím, že ženy sú otvorenejšie. Muži to paradoxne vnímajú viac ako debakel či porážku, aby mali vyhľadať psychológa. Tlačia to pred sebou, alebo v sebe, kým sa dá,“ priblížila zákulisie. Diár mám naplnený dopredu aj na pol roka, pretože podľa jej slov situácia stále horšia.

Prísť pred 30 rokmi bola hanba

„Myslím si, že sa dejú dve veci. Ten život je naozaj oveľa viac zaťažujúcejší, ako bol napríklad pred 33 rokmi, keď som ako psychológ začínala. Je to zvláštne, že technika ide dopredu, ale pre psychiku ľudí a ich emočný psychický život je ten život oveľa viac zaťažujúcejší, ako bol niekedy. Druhá vec je, že sa tá psychológia a psychoterapia začala vnímať za posledných 20 rokov inak. Celkovo sú ľudia prístupnejší vyhľadať pomoc. Myslím si, že ten nárast je z obidvoch dôvodov. Je nárast ľudí s psychickými poruchami, obtiažami či stresovými poruchami, ale takisto je väčšia otvorenosť vyhľadať pomoc psychológa. Pred 30 rokmi to bola jednoznačne obrovská hanba. Ľudia majú menej zábran,“ uviedla zaujímavosť. Katarína Petrová ptiblížila tiež, aké sú dôvody k tomu, prečo k psychológovi ľudia chodia. Neraz spomenú popri inom aj problém z finančnej stránky, s tým im ona pomôcť nedokáže.

„To patrí skôr do kategórie ľudí s akútnym stresom. Rozpadáva sa im vzťah, alebo je tam úmrtie blízkeho, ktoré nevedia spracovať. Či stratili strechu nad hlavou. To sa dá zhrnúť pod akútnu stresovú poruchu. V mojej ambulancii to znamená 30% prípadov. Sedemdesiat percent sú potom skôr depresívne poruchy, úzkostné poruchy, psychosomatické poruchy, ktoré sa práve tým menej priaznivým vývojom, či podmienkami vývoja postupne nejakým spôsobom nabaľovali a vytvárali. Prídu, lebo nevedia spať, búši im srdce a nemá to žiadnu medicínsku príčinu. Alebo sa im vkuse chveje žalúdok, majú strach a nevedia vysvetliť z čoho. Zrazu sa boja opustiť dom, alebo musia nutkavo niečo kontrolovať a upratovať. Prípadne zistili, že popíjajú. Alebo sú zrazu hrozne konfliktní a porušili si všetky vzťahy okolo seba. Sem patria aj anorexie, poruchy príjmu potravy u dievčat, ktoré z rôznych dôvodov začnú takú reštrikciu prijímania potravy, že pri výške 170 cm majú 38 kilogramov. Ohrozujú sa už na holom živote. Tých diagnóz a spúšťačov porúch je skutočne veľa,“ zakončila na záver príčiny duševnej nepohody.

Čítajte tiež:

Žena, ktorá pomáha riešiť Prešovčanom problémy: Rozhovor so psychologičkou Slavkou Sokáčovou

Prešovská primárka Marianna Horánska: 5 dôvodov, prečo pacientky vyhľadajú gynekológa