Prešovčanka Lenka sa má čím pochváliť: Vlastnoručne vyrába krásne šperky, FOTO

Ak má niekoho obdarovať, problém s výberom darčeku nemá. Prešovčanka Lenka Mazalánová totiž vyrába šperky. Vyspovedali sme ju a prezradila nám viac.

Ľubomír Hudačko

Prešovčanka Lenka Mazalánová výrába ručne šité šperky, prevažne náušnice. O tom, ako sa k tomu dostala a čo všetko taká činnosť obnáša nám prezradila v rozhovore.

Kedy ste sa prvýkrát dostali k takémuto niečomu a čo vás na tom zaujalo najviac?

Svojím spôsobom má na tom podiel viny mamina, ktorá nám chcela urobiť náušnice, keďže sme tri sestry. Nakúpila potrebný materiál a náradie, spravila pár kúskov a ostalo to ležať v skrini. Tak som sa chytila toho ja a začala vyrábať pre nás jednoduchú bižutériu. Ide o rozmanitosť, jedinečnosť a to, že som také mala v celom Prešove sama. Viedol ma k tomu aj relax. Ja pri tvorbe relaxujem, vypínam z reálneho sveta.

Kde všade sa už ocitli vaše výrobky, v ktorých krajinách sa z nich tešia?

V Česku, Spojenom kráľovstve, Toskánsku, Nemecku, Rakúsku. A samozrejme po celom Slovensku.

Aké boli vaše začiatky a ako dlho sa tejto činnosti už venujete?

Začiatky boli zaujímavé, venujem sa tomu už šesť rokov. No pre mňa bolo ľahšie začať, nakoľko od malička sme boli vedené k ručným prácam. Mamka nás učila štrikovať. Paličkovala som kedysi soľnobanskú paličkovanú čipku. Takže nejaké základy kreativity a jemnej motoriky tam zasiate boli. Spočiatku to bola tvorba bižutérie – rôzne drôtiky, ketlovacie nity a ihly, háčiky, korálky od výmyslu sveta, pierka a iné komponenty. Až ma to zaviedlo pred tromi rokmi k tvorbe šitých šperkov, ktorým sa venujem dodnes. Začínala som len obšívanými Swarovski kamienkami, ktoré najčastejšie využívam aj teraz pri svojej tvorbe. Pred rokom som sa začala venovať aj šperkom tvoreným shibori stuhou a tento rok skúšam aj obšívať nejaké kabošony nie len kamienky.

Čo všetko potrebujete na vyhotovenie vašich výrobkov a odkiaľ beriete materiál?

Základom je mať zásoby nylonových nití a ihiel. Ďalej Swarovski komponenty, ktoré tvoria gro mojej tvorby a nepochybne aj spomínané japonské rokajlové koráliky, ktoré majú v najmenšom rozmere veľkosť 1,5 milimetra. Využívam aj rôzne komponenty z rhodia, čo je kov, striebra, chirurgickej ocele, pozlátené komponenty 24-karátovým zlatom. Taktiež rôzne prevažne sklenené korálky, voskované perly, kožu, filc, epoxidové lepidlá, shibori stuhy – ručne farbené a ručne skladané hodvábne stuhy. A 95% použitého materiálu je zo zahraničia. Na Slovensku nakupujem, len keď mi niečo súrne dôjde.

Objavujú sa vaše výrobky aj na handmade burzách v Prešove, alebo v iných mestách?

Párkrát som svoje výrobky poskytla do dražieb, no potom každoročne to niektorí už brali ako samozrejmosť a písali správy rovno s adresou, kam mám znova zaslať svoje šperky. Tak som to stopla, keďže takto sa mi to nepáči. A burzy a handmade trhy som doteraz nenavštevovala z nedostatku času. Nevedela som byť aj v škole, aj v práci, aj vyrábať a byť niekde na predajnom mieste. Ešte ma nenaklonovali.

Čo vás najviac poteší na tejto práci? Dá sa ňou aj uživiť, alebo sa venujete aj inej práci?

Najviac ma teší, ak mi zákazníčka dá pozitívnu spätnú väzbu a opisuje ako sa tešila keď zbadala môj výrobok. Je to to najviac čo môžete dostať. Tešia ma aj moje stále zákazníčky, dokonca s jednou vzniklo aj silné priateľské puto. Keďže som doteraz študovala, chodila do práce a mala aj iné povinnosti, mala som to a stále mám ako svoje hobby. Neznášam, keď mám tvoriť ako stroj. Musím mať na to náladu, dostatok času a pokoj. Neraz letela rozošitá náušnička cez celú izbu od nervov, keď sa mi nedarilo. Vtedy je čas to zbaliť tak ako to je, odložiť a vrátiť sa, keď je nálada.

Vy asi nemáte problém s vymýšľaním darčekov pre blízkych…

Nie, to veru nemám, milujem originálne a vtipné darčeky. Neraz dostali kamošky mini náušnice prilepené naspodku obrovskej škatule plnej natrhaného papiera – nech je sranda predsa. Taktiež sem tam skúsim iné veci, keď mi treba tvoriť darčeky. Decoupage technika, maľovanie hodvábnych šatiek či vintage drevené polotovary.

Koľko času vám zaberie výroba povedzme jedného náramku, prípadne náhrdelníka, alebo náušníc?

Najčastejšie tvorím náušničky. Pri tých, ktoré vyrábam najviac – obšívaný jeden kamienok – je to nejaká trištvrte hodinka, s tým, že nerátam čas, kedy sa to lepí k háčiku. A tie zvyšné obšívané kabošony podľa náročnosti. Najdlhšie mi trvajú shibori šperky, kde pracujem so shibori stuhou. Prvú náušničku nie je problém ušiť do pol hodiny, ale druhú musíte spraviť zrkadlovo a skopírovať presne všetko ako na prvej. Tu stále tvrdím, že už nedokážem spraviť jeden pár na milimeter zhodný, nie to ešte ďalší pár. Preto tieto shibori náušničky budú vždy len jediný originál – alebo ako sa to medzi šperkárkami nazýva „ooak“- one of a kind – jedinečný.

Čo všetko musí človek mať, aby sa mohol venovať tejto činnosti?

Hlavne božskú trpezlivosť (smiech) a aj fantáziu samozrejme. A musí ho to baviť.

Aký máte sen a kde sa vidíte povedzme o 10 rokov?

Snov by teda bolo, ale tie si nechám pre seba, aby sa aj splnili. A kde sa vidím? Ťažko povedať, možno sa tým budem živiť, možno sa prezentovať niekde v zahraničí. Neviem čo mi osud priveje do cesty.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame