Pracovné možnosti v Prešove a okolí? Prečítajte si smutnú spoveď našej mládeže...

Lenka študuje na Prešovskej Univerzite a situáciu vidí podobne bledo: „Ja to vidím katastrofálne. Z každej strany ide, dá sa povedať, o zdieranie mladých. Či už cez pracovnú agentúru, alebo priamo u zamestnávateľa. Na druhej strane, nie sú ani možnosti uplatňovať svoje vedomosti zo štúdia v danej praxi na brigádnickej úrovni. Točí sa to stále okolo manuálnych prác, obsluhovania v baroch, alebo práce pri pase,“ uviedla.

Peter z Popradu sa taktiež pokúšal nájsť prácu v Prešove: „Nie je to jednoduché v súčasnosti nájsť si prácu doma, teda v Prešovskom kraji alebo aj samotnom Prešove. Myslím, že je tu sústredených niekoľko veľkých aj malých spoločností napr. strojárskeho priemyslu, kde je však ťažké sa zamestnať lebo skôr prepúšťajú než prijímajú a keď už prijímajú, tak kladú niekedy až príliš veľké nároky a požiadavky na nového zamestnanca. Hovorím to teraz v súvislosti s tým, že mám vyštudovanú vysokú školu ale kvôli chýbajúcej praxi zatiaľ nepracujem v mojej vyštudovanej pracovnej oblasti. Na takéto miesta sa väčšinou raz za čas prijme len jediný nový zamestnanec a tak je ťažké presadiť sa a mať aj kus šťastia. Ale mám pocit, že aj tie veľké nábory nových zamestnancov napr. v rámci výroby sa robia skôr na západnom Slovensku, než tu na východe. Predsa len tam je sústredený hlavne automobilový alebo elektrotechnický priemysel. V Prešove by to chcelo viac zahraničných investorov, už aj východné Slovensko si to zaslúži vo väčšom rozsahu,“ pridal skúsenosti a názor.

Na strednej odbornej škole vyučuje Katarína slovenčinu, v minulosti pracovala aj v rádiu. Terajšiu situáciu hodnotí nekompromisne: „S prácou či brigádou je to v Prešove veľmi ťažké, ak nemáte dobrých známych či príbuzných. Jedinou šancou pre tých, ktorým nemá kto vybaviť protekciu je učiť sa, napr. cudzí jazyk a vedieť viac ako tí ostatní,“ zhodnotila.

Ján pochádzajúci z Prešova momentálne žije a má prácu vo Švajčiarsku. Jeho skúsenosti a dojmy sú pestré: „Všade dobre, doma najlepšie! – tvrdí ministerstvo vnútra. Môj osobný dojem je, že človek sa najlepšie začne cítiť, až keď opustí svoj "comfort zone“ (a podporu od rodičov) a začne fungovať ako samostatná jednotka. Navyše je to aj jeden z prvých momentov, keď človek naplno ochutnáva dospelosť. Aj keď vo svete zúri kríza, vraj, možností pre letné brigády je všade stále neúrekom. Stačí prehliadať google. Je zbytočné niekoho presviedčať, že skúsenosti nadobudnuté v zahraničí sú nenahraditeľné. Je len na každom zvlášť, či si chce dokázať, že vie žiť naplno a zároveň prevziať naplno aj za seba tú zodpovednosť. Tú mnohí nazývajú či nahrádzajú slovným spojením „imunita od rodičov,“ povedal.

Učiteľka slovenčiny a nemčiny na strednej škola Ivana si myslí, že s prácou je to horšie ako s brigádou: „Pre brigádnikov sú rôzne typy práce od roznášania letákov až po prácu v bare. Lenže nie všetci mladí budú robiť za 2–3 eurá na hodinu. Ponuka práce či už pre absolventov stredných alebo vysokých škôl je slabšia. Možno to súvisí aj s nedostatkom pracovných miest, možno má na to vplyv aj nie veľmi vľúdne správanie sa zamestnávateľov, ktorí nie vždy uprednostnia kandidáta s adekvátnymi schopnosťami a vzdelaním. Radšej pomôžu kamarátovi kamaráta, aby sa skóre vyrovnalo,“ priblížila svoj postoj.