Pozoruhodné plány exstavbára Andreja: Vznikne maketa známeho hradu pri Prešove!
Rád spomína na prešovského sochára Františka Patočku, ktorého považuje za svojho učiteľa. Andrej Suchý neustále študuje dejiny hradov, zisťuje, kto na nich panoval a čo zaujímavé sa na nich udialo. Sleduje i opravu hradu pri Prešove, ktorému chce urobiť maketu!
Množstvo kamenných a sadrových sošiek, kvetináčov, ozdôb, maľované obrazy, vyrezávané postavy či reliéfy, to všetko zdobí dvor a dom Andreja Suchého. Ak sa poškodí nejaké dielo, ľudia z okolia vedia, že Andrej im dokáže pomôcť a nezľakne sa ani najťažšej úlohy.
Dali mu opracovať kameň, získal prácu
Bývalému stavbárovi učarovalo drevo, kameň, ale najmä obrazy. Sám sa nepovažuje za umelca a tvrdí, že najradšej veci opravuje. Umelec samouk sa s úctou pozerá na všetky diela a keď ho známi požiadajú a je to možné, snaží sa im vdýchnuť ich pôvodnú krásu. „Veľmi ma zaujíma história aj zbieram staré veci, ktoré potom môžem opravovať. Zreparoval som už veľa starých poľnohospodárskych náradí, krosien, kolovrátkov a potom som to daroval známym či do múzea,“ vysvetľuje Andrej.
Púšťa sa aj do opráv rámov a premaľovávania vyblednutých a zničených obrazov. Andrej si spomína, ako kedysi pracoval na stavbe v Košiciach a vo voľných chvíľach sa chodil pozerať na reštaurátorov, ktorí renovovali Dóm svätej Alžbety. „Robili tam Poliaci, Taliani a tak som pozeral, ako klepú do kameňa. Ako slobodný chlapec chcel som dačo odkukať a zarobiť si nejaké peniaze. Zavolal ma Poliak a dal mi kameň, aby som ho na hrubo opracoval. Keď videl, ako robím, zavolali ma znovu a tak som pri nich robil päť rokov,“ spomína si dôchodca.
Chce urobiť maketu Kapušianskeho hradu
Sám študoval, ako starí majstri miešali farby, čo do nich pridávali, ale veľa sa naučil od tých, s ktorými robil. Rovnako sa snaží zistiť, čo sa tam našlo a pomaly si zostavuje skladačku. Pomáhal aj pri opravách hradov vo Veľkom Šariši či v Plavči. V neposlednom rade sleduje aj opravu Kapušianskeho hradu.
„Chcem urobiť maketu celého Kapušianskeho hradu v nejakej mierke, aby to vyzeralo. Potom to darujem obci alebo škole, aby aj deti vedeli, ako niekedy vyzeral hrad. Mám už dokumentáciu, ktorú som si pozháňal a všetko urobím z dreva,“ hovorí ľudový umelec. Po svojom pradedovi, ktorý je pochovaný v Amerike, zdedil zbierku mincí a sám ju zveľadil, takže dnes ich má viac ako 5000 kusov. Okrem toho však v jeho zbierke nájdete aj papierové peniaze. „Za najvzácnejšie považuje mince s podobizňou cisára Františka Jozefa, Márie Terézie a Karla IV.,“ dodáva dôchodca – zberateľ.