Počuli ste už o skupine Ľešnikovo dzifčata? V obci pri Prešove vznikla po výjazdoch na koledy!
Aj keď to neplánovali, predsa skupinu založili. A už bolo aj načase, veď v obci pri Prešove stále spieval, len chýbalo zoskupenie. A preto si povedali po výjazdoch na koledy, že to skúsia. Ľešnikovo dzifčata vznikli pred tromi rokmi, no majú za sebou pozoruhodné spomienky!
Napriek tomu, že ľudia v Podhradíku, okres Prešov, vždy radi spievali, nikdy tu neexistovala žiadna folklórna skupina. Tá vznikla iba pred tromi rokmi a v súčasnosti je už známa po celom okolí.
Myšlienka v kostole
Jednou zo zakladateliek súboru je Mária Karahutová. Pripomenula, že ich snahou je zachovať kultúrne dedičstvo kraja, a preto sú radi, ak sa do skupiny prihlásia aj mladšie generácie. Súbor tvorí šesť žien vo veku od 30 – 64 rokov, dvaja speváci a jeden harmonikár.
„Myšlienka vznikla v kostole, lebo nám chýbali peniažky na sochu Panny Márie, tak sme išli, ako sa u nás hovorí, po koledovaní. Tam si harmonikár Viktor Nachaj všimol naše hlasy a povedal, že by bola škoda to nechať len tak,“ spomína si členka folklórnej skupiny.
Ľešnikovo dzifčata
Okrem jednej, ktorá sa v obci narodila, všetky ostané sa do Podhradíka vraj vydali, takže hovoria o sebe ako o nevestách. Syn pani Márie vyrába kroje, a preto nebol problém ich zapožičať alebo dať vyrobiť. „Máme harmonikára, ktorý je lesným hospodárom a po našom sa takej profesii hovorí ‚lešnik‘. Vymýšľali sme, ako sa budeme volať, nuž tak vznikol názov Ľešnikovo dzifčata,“ hovorí Karahutová.
Dodala, že keď chodili prvý raz po domoch zvestovať narodenie Krista, zarobili 800 eur na sochu Bohorodičky. Od vtedy zarobili ďalšie peniaze a už pomaly by socha aj mohla byť, len čakajú na novú kaplnku. „Tam, kde sa vchádza do lesa, bude stáť nová kaplnka, aby sa ľudia mohli pokloniť Panne Márii. Viete, v dnešnej dobe je zhon, tak aby sa zastavili a zamysleli,“ hovorí speváčka.
Harmonikár išiel inde
Vlani vraj boli ľudia z Podhradíka sklamaní, pretože harmonikár išiel niekde do inej dediny a u nich sa nechodilo spievať. Nuž v tomto roku už nič nenechajú na náhodu a všetko pripravujú vopred. „Stále nás volajú na nejaké vystúpenia. Nám nejde o súťaženie, kto lepšie spieva, ale o to, aby sa ľudia zabavili. Takže tento rok zase ideme na to,“ povedala pani Mária.
Pesničky začali zbierať po rodinách a známych. Zastavovali sa u starších ľudí a všetko zapisovali do zošitov. Nie sú tam však len šarišské piesne, ale folklórne pásma vznikli aj v ukrajinčine a rusínčine. „Myslím si, že o ľudovú pieseň sa u nás nemusíme báť. V našej obci vznikol totiž aj detský súbor s názvom Jareček, lebo u nás talenty sú, a je potrebné ich podchytiť,“ uzavrela zakladateľka súboru.