Parádny úspech Prešovčanky Klaudie: Z ME v pretláčaní rukou priniesla striebro!
Majstrovstvá Európy v pretláčaní rukou priniesli Prešovu veľkú radosť. Klaudia Lišková vybojovala striebro! V rozhovore nám prezradila viac.
Majstrovstvá Európy v pretláčaní rukou sa konali v rumunskej Bukurešti. Prešovčanka Klaudia Lišková nám v rozhovore prezradila svoje dojmy a aj to, aké emócie ňou lomcovali.
Čo pre vás tento kov znamená, kam ho radíte v hierarchii doterajších úspechov?
Strieborná medaila patrí k mojím najcennejším medailám doposiaľ. Veľmi si ju vážim aj s dvojnásobnym titulom seniorskej majsterky Slovenska.
Máte teda motiváciu ešte na zisk aj zlatej medaily, alebo ste spokojná aj so striebrom?
Áno, motivácia ostáva. Čakajú ma ešte seniorské majstrovstvá Slovenska a potom už len príprava na októbrové majstrovstvá sveta. Teším sa ale aj zo striebra.
Ako prebiehali posledné zápolenia, mali ste ešte dostatok síl? Čo vám prebiehalo mysľou?
Bola som pokojná a hlavne dobre nastavená v hlave. Keď som uvidela na tabuli, že postupujem do semifinále, že už vlastne idem súťažiť o medailu, rozplakala som sa. Bol to neopísateľný pocit! Síl bolo dosť, veď som predsa postúpila až do finále. Keď som šla za stolík počas semifinálového zápasu, veľmi som chcela zabojovať a dostať sa až do finále a to sa mi aj podarilo, z čoho mám neskutočnú radosť doteraz.
Komu by ste tento úspech chceli venovať a aké máte plány najbližšie?
Tento úspech by som chcela venovať rodine, trénerovi a priateľom, že to akceptovali (úsmev). Patrí im veľké ďakujem. Najbližšie to budú okrem MS SR už len medzinárodná súťaž do 21 rokov na Dobrej Vode a potom už len príprava na majstrovstvá sveta.
Boli by ste sklamaná, ak by ste skončili o stupienok nižšie, alebo poteší každý kov, aj bronzový?
Určite by som bola sklamaná, lepšie je byť druhá ako tretia. Hoci, iste by som sa tešila z hocijakej medaily.
Ako ste tento úspech oslávili a ako plánujete vyťažiť zo zisku medaily?
Žiadne veľké oslavy neboli, len doma v kruhu mojej rodiny. Porozprávala som im o súperkách, zápasoch a celom šampionáte, z ktorého som si mohla odniesť striebro.
Aké ste mali pocity počas účasti na turnaji? A koľko zápasov ste absolvovali, aby ste dosiahli na medailu?
Moje pocity boli veľmi dobré, páčilo sa mi tam. Bola a ešte stále som šťastná, že patrím do slovenskej reprezentácie a konečne som potvrdila to, že na to mám (úsmev). V tej eufórii, že bude medaila som svoje zápasy ani nepočítala. Vlastne som prehrala len jediný zápas počas kvalifikácie, čiže do finále som prišla s jednou prehrou.
Mali ste aj nejaký talizman, ktorý vám priniesol šťastie, spoliehali ste sa na niečo podobné, alebo na takéto veci neveríte?
Nosievam na krku retiazku so srdiečkom, no nepovažujem ho za talizman, skôr ide o to, koľko času som venovala príprave a že som sa nenechala odradiť ničím, čo sa mi postavilo do cesty. Vďaka patrí trénerovi a rodine, ktorí ma celú dobu podporovali.
Zrejme ste dostali množstvo pochvalných pozdravov a gratulácií. Viete ich zrátať? Ste teraz v siedmom nebi po takomto úspechu?
Áno, gratulácie boli, no určite sa to nedá zrátať (smiech). Môžem povedať, že som spokojná, snáď mi to pôjde na októbrovom šampionáte ešte lepšie (úsmev).
Môže vás zaujímať:
Tatran Prešov začal s prípravou na novú sezónu: V tíme sa už objavila prvá posila
V Prešove sa chystá zaujímavá športová akcia: Detská tour Petra Sagana na Delni!
foto: Marián Čapla
