Rôzne

Manželia z Prešova žijúci v Austrálii: Na chvíľu sa domov vrátili a prezadili dojmy

Manželia Čekanovci majú svoj rodný Prešov stále v srdci. Aj keď žijú v Austrálii, na mesto nezabudli. Aké dojmy mali po tom, čo sa sem na chvíľu vrátili?

Ilustračný obrázok k článku Manželia z Prešova žijúci v Austrálii: Na chvíľu sa domov vrátili a prezadili dojmy
Zdroj: Mesto Prešov

Občasné návraty v nich prebúdzajú nielen spomienky, ale dávajú aj možnosť porovnávať, ako sa Prešov plynúcim časom mení.

Prezradili svoje dojmy

„Prešov opeknieva, je tu množstvo zrenovovaných budov, stále sa tu niečo deje. Fašiangy boli pre nás niečím úžasným. V Adelaide, kde žijeme sa niečo deje len raz za čas a ak sa niečo robí, tak je to na vstupenky. Tu sa bavilo celé mesto. Vošli sme na Hlavnú ulicu a zrazu sme boli medzi tancujúcimi a spievajúcimi ľuďmi, ktorí sa veselili a všade sme vnímali dobrú náladu,“ prezradili svoje dojmy manželia, z ktorých sa stali svetobežníci, po tom, čo z niekdajšieho Československa odišli pred komunistickým režimom.

Týmto bývalým obyvateľom Prešova, ktorých osud zavial do ďalekej Austrálie, možno práve tá vzdialenosť dáva intenzívnu možnosť vnímať zmeny, ktorými naše mesto prešlo počas takmer tridsiatich rokov od ich odchodu z vlasti.

Leto roku 1988 bolo pre Zuzanu a Igora turbulentné. „V júni sme maturovali, o mesiac sme mali svadbu a v septembri sme počas svadobnej cesty nenastúpili na loď, ktorou sme sa plavili po gréckych ostrovoch,“ zaspomínali na momenty, po ktorých netušili, či sa so svojou rodinou a priateľmi ešte niekedy uvidia. Smejú sa pritom, že ako jedni z mála na západ utekali cez vtedajší Sovietský zväz: „Náš lodný zájazd totiž začínal v prístave v Odese.“

Prešov im chýbal

V Grécku zostali bez dokladov i bez batožiny, len s tým čo mali na sebe. „Gréci v tom čase, na rozdiel od Rakúska, či Nemecka, kam utekalo najviac našincov, nemali žiadny emigračný systém. Vysnívaný kapitalizmus nás tak nejako zvlášť ústretovo neprijal,“ dodáva Igor. Viac im pomohli ďalší emigranti a tak sa postupne udomácnili, našli si jednoduchú prácu, na ktorú im stačil skromné jazykové znalosti a čakali na vízum do inej krajiny.

Do Prešova prišli prvýkrát po dvoch rokoch – komunistický režim padol, hranice sa otvorili. „Prešov nám chýbal, no mali sme už rozbehnuté vybavovanie dokladov na vysťahovanie do Kanady, tak sme chvíľu striedavo žili tu a v Grécku. V Prešove sa nám dokonca narodil prvý syn,“ spomínajú ďalej.

Ďalšie tri deti sa im však už narodili v Kanade. „Tam som mal v tom čase brata, preto sme to mali jednoduchšie. Prácu som mal do týždňa,“ vraví pán Igor o novom živote za Atlantikom. Po čase sa z Ontária presťahovali do hornatejšieho Vancouvru, ktorý im viac pripomínal Slovensko.

Nadchol ich Solivar

Pred trinástimi rokmi prišlo ďalšie osudové rozhodnutie – Austrália. „Tam som zasa mala sestru i brata ja,“ vysvetľuje pani Zuzana. Rozhodlo však hlavne teplo, ktoré ich na južnú pologuľu ťahalo. „Po kultúrnom šoku, ktorý človek nadobudne v tej, akoby prázdnej krajine s obrovskými vzdialenosťami a rozťahanými mestami, sme si tam už zvykli,“ dodávajú manželia, ktorí sa po troch týždňoch v Prešove vracajú do Adelaide, aby pokračovali vo svojom biznise, ktorým sú rekonštrukcie budov. Napriek tomu je Prešov pre nich stále miestom, ktoré je im srdcu blízke.

„Na rodisko sa nedá zabudnúť a práveže si ho vieme viac ceniť, porovnať ako sa zmenilo, opeknelo, ako sa tu relatívne skrátili vzdialenosti. Nadchli nás opravené budovy, pamiatky, žasli sme nad zrenovovanou budovou skladu Solivaru, boli sme aj na Vodárenskej veži, po diaľnici sme boli za hodinu v Tatrách. Je tu snáď len viac áut a oproti časom našej mladosti sa dá ťažšie zaparkovať, ale to nie je až také podstatné. Hlavné je, že to tu žije ľuďmi,“ zakončili na záver.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM