Líder bývalej kapely Nuda Kamil Filka: Druhé CD si verejnosť ani nevšimla

Ako si spomínate na začiatky zoskupenia?

Kapelu som založil ja. Tuším v roku 1996 som sa stretol so Stanom Kociovom, v roku 1997 som začal skúšať vo dvojici s Viktorom Špakom, ktorého som spoznal v prvom ročníku gymnázia. V tom čase s nami Stanov Kociov neskúšal. Po pár mesiacoch priviedol Viktor Braňa Gogu a Ivan Tásler Stana Čoreja. Odvtedy sme spolu začali skúšať.

Čo považujete za najväčší úspech kapely?

Za najväčší úspech kapely považujem asi to, že aj po rokoch ju mnohí považujú za súčasť svojej mladosti, za hudbu, na ktorej vyrastali. O to viac, že to obdobie v histórii slovenskej populárnej hudby malo podľa môjho názoru veľký význam, keďže sa naraz objavilo veľké množstvo výborných kapiel, ľudia počúvali veľa slovenskej hudby. Chodili na koncerty, kupovali albumy a hudbou žili. Odvtedy sa do podľa môjho názoru nikdy nezopakovalo, ani tým kapelám, ktoré prežili a ja som rád, že sme boli súčasťou toho celého.

Čo robíte po rokoch ako jej člen v súčasnosti?

Založil som si rodinu, mám vynikajúcu manželku, dve zdravé nádherné deti, vyštudoval som univerzitu. Pracujem viac ako 6 rokov v americkej telekomunikačnej spoločnosti. začal som sa venovať fotografii, objavil som pri nej tie pocity, ktoré som niekedy v začiatkoch pociťoval pri hudbe. Keď to človek robí z lásky, vášne a bez kompromisov.

Prečo skončila činnosť skupiny?

Prvá zostava kapely skončila najmä preto, že mi nevyhovoval smer, ktorým sa to celé uberalo. Čoraz viac sa prejavujúce odlišnosti medzi členmi kapely na osobnostnej úrovni a predstavami o jej fungovaní. Myslím, že som v danom období cítil aj chýbajúcu dôveru a podporu zo strany vydavateľstva a vieru v možnosť zopakovania úspechu kapely s druhým albumom. to bolo v danom období dosť podstatné, keďže zároveň nastalo ochladenie vzťahov s vtedajším manažmentom. Výsledkom celej situácie bola moja „tvorivá“ kríza, počas ktorej kapela nemala čo produkovať, keďže som bol hlavný autor repertoáru kapely. Stratilo to celé zmysel. Rozhodol som sa preto kapelu opustiť. Po určitom čase ma kontaktoval Stano Čorej, ktorý chcel kapelu vzkriesiť, aj keď v inej zostave. Myšlienky sme sa chytili a strávili pomerne dlhé obdobie skúšania s rôznymi ľuďmi. Podarilo sa mi napokon dať dokopy materiál na celý album, ktorý sme aj nahrali. Napriek tomu, že sa nám podarilo nájsť vydavateľa, ktorý CD vyrobil a zaslal do distribúcie, zmluva, ktorú sme mali, neobsahovala v sebe akékoľvek promo. CD teda logicky ostalo širšou verejnosťou nepovšimnuté, mnoho ľudí ani netušilo, že vyšlo. Bol som po roku strávenom nad tým CD veľmi unavený, strácal som nadšenie, radosť. Takisto som si v tom období uvedomil, že hudbu nepovažujem za niečo, čím sa chcem v budúcnosti dlhodobo živiť. To bolo dosť zásadné.

Je vám za ňou ľúto, je prípadne možnosť jej obnovenia?

Je mi ľúto skôr za tým obdobím, keď sme ako chlapci skúšali 3×-4× týždenne, zažili sme obrovské množstvo zábavy, energie z toho, že nám to hudobne klapalo. Boli to hodiny debát, hádok, spoločných pív. Je mi ľúto, že sme to celé pokazili tým, že sme sa to celé nesnažili radšej robiť pomaly, sami, po svojom. Boli sme mladí a sprostí, mali sme veľké oči. Mohli sme vybudovať oveľa stabilnejšiu zostavu, dospieť aj mentálne. O hudobnom potenciáli nepochybujem. Vidím veľmi malú, takmer žiadnu nádej na akúkoľvek zostavy Nudy. Ak by som si aj v budúcnosti niekedy uvedomil, že mi hudba v živote chýba, nepredpokladám, že by som to nazýval kapelou a dával jej názov. Samozrejme, človek nie je prorokom.

Ktorá pesnička sa vám najviac vryla do pamäte počas pôsobenia, ktorú máte najradšej?

Mám rád väčšinu skladieb z oboch albumov, aj keď osobnejší vzťah mám k tomu druhému, keďže som ho takmer celý sám napísal, nahral a produkoval. Je mi preto ľúto, že ostal nepovšimnutý a nedocenený.

Myslíte si, že je po skončení činnosti kapely Nuda na slovenskej scéne nuda?

Ako som spomínal, myslím si, že také obdobie, aké bolo v druhej polovici 90. rokov a pár rokov po tom, odvtedy nebolo. Ani čo sa týka kapiel, ani čo sa týka záujmu verejnosti. Je pravda, že slovenskú scénu špeciálne nesledujem, viem len o tom, čo sa ku mne nejako dostane. No už pár pekných rokov som nepočul nič, čo by ma dvihlo zo stoličky, prinútilo ma to kúpiť si CD, alebo lístok na koncert. Rádiá hrajú mizivé percento slovenskej hudby a myslí, že to tu dosť výrazne chýba. Aby som nebol len negatívny, určite aj za takýchto podmienok sa dá tvoriť kvalitná hudba a preto držím palce všetkým mladým kapelám.

Foto: archív kf