Ľubomír Hudačko Rôzne

Doktora z Prešova zaradili medzi top lekárov SR: Marcel Cina takmer študoval kybernetiku!

V druhom ročníku projektu s názvom TOP Lekári na Slovensku zožal úspech aj zdravotnícky personál prešovskej Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana. Medzi ocenenými boli Ivan Viľcha, Valéria Tkáčová a Marcel Cina. Tretieho menovaného lekára sme vyspovedali.

Ilustračný obrázok k článku Doktora z Prešova zaradili medzi top lekárov SR: Marcel Cina takmer študoval kybernetiku!
Zdroj: Dnes24.sk

Okrem iného prezradil, že k odboru, v ktorom pracuje prišiel náhodou!

Aké je to byť top lekárom na Slovensku?

Je to také isté ako predtým, len predtým som mal trocha väčšiu anonymitu . Nevnímam to ako niečo výnimočné. Na mojej práci sa v podstate nič nezmenilo, snažím sa robiť to čo som robil doteraz najlepšie ako viem. Stretol som sa s pozitívnou reakciou zo strany mojich pacientov, ktorí mi prinášali výstrižky z novín a gratulovali mi, niektorí to dokonca oslávili doma v kruhu rodiny aj prípitkom. Medializácia mi, samozrejme, priniesla aj viac pacientov z blízkeho či vzdialeného okolia, ktorí chcú byť u mňa vyšetrení, lebo sa o mne dozvedeli z médií. Bohužiaľ z časových dôvodov je niekedy ťažké vyhovieť všetkým.

Čo by ste poradili začínajúcim kolegom, aby raz mohli byť aj oni takto ocenení?

V prvom rade musím povedať, že práca lekára nie je o oceneniach, súťažiach a anketách. Ak chce niekto vyhrávať ankety, tak sa môže venovať showbiznisu, ale nie medicíne. Práca lekára je o tom, aby človek robil to čo robí najlepšie, ako vie a dodržiaval pritom základné morálne a etické zásady vzťahu lekár-pacient. Pre mňa je jediným relevantným ocenením, ak pacienta vyliečim alebo mu pomôžem zmierniť následky jeho choroby. Ak popritom príde aj takáto odozva mojej práce, beriem to ako pridanú hodnotu.

Cena vás iste poteší, ale tou najväčšou odmenou je záchrana ľudského života. Je to tak?

Je to niečo, čo vás nadlho naplní pocitom, ktorý sa opísať nedá, ak ho nezažijete. Ako hovorí stará židovská múdrosť: Keď zachrániš jedného človeka, akoby si zachránil celý svet.

Je to pre vás dôležité, ak vás ocenia, alebo by ste sa bez toho aj zaobišli a robili prácu naďalej najlepšie, ako viete?

Najlepším a v podstate aj jediným ocenením mojej práce je, ak pacientovi pomôžem. Toto by malo byť cieľom a poslaním každého lekára. Všetko ostatné je vedľajšie. Ocenenie ma, samozrejme, potešilo, lebo je to určitý obraz mojej práce, a ak je takáto spätná väzba pozitívna, človek má vtedy dobrý pocit, že jeho práca ma nejaký zmysel. Na druhej strane to zaväzuje k tomu, aby som to, čo robím vykonával naďalej minimálne tak, ako doteraz.

Čo vás najviac trápi v zdravotníctve?

O problémoch v zdravotníctve vieme všetci. Vyriešiť ich je pre spoločnosť beh na dlhé trate. Takže situáciu v zdravotníctve beriem ako fakt, ktorý tu je a ktorý ja nezmením.

Skúste našim čitateľom načrtnúť vašu cestu k tomuto poslaniu.

Počas štúdia na VŠ som sa chcel stať chirurgom ako väčšina chlapcov. Po ukončení školy pre obmedzený počet voľných miest som začal pracovať na internom oddelení, kde som aj zostal a absolvoval internú atestáciu. Keď prišlo na rozhodnutie čo ďalej, ako sa špecializovať, mohol som si vybrať z niekoľkých špecializácií, ktoré na oddelení absentovali. Jednou z nich bola aj gastroenterológia. Takže z ponúknutých možnosti som si ju zvolil, aj keď som ešte presne nevedel, čo to obnáša, ale charakterom práce sa mi zdala najbližšie k chirurgii, ktorú som predtým ako študent chcel robiť. Dá sa teda povedať, že ku gastroenterológii som sa dostal náhodou, dnes už môžem povedať že šťastnou.

Ako sa cítite v Prešove? Čo na ňom obľubujete?

V Prešove sa cítim dobre. Keďže pochádzam z menšieho mesta na začiatku som mal trocha obavy z veľkomesta. Ale po čase som zistil že aj Prešov je také „malé veľké“ mesto. Teda, dosť veľké na to, aby sa tu človek mohol realizovať a užiť všetko, čo by takéto mesto malo ponúknuť po kultúrnej a spoločenskej stránke, ale na druhej strane nie až také veľké, aby sa tu človek cítil stratený v dave a anonymite.

Čo vás najviac teší na vašej práci?

Na práci ma teší hlavne to, keď pomôžem pacientovi. Teda, keď zistím príčinu jeho ťažkostí a keď mu nájdem liek na jeho chorobu.

Čomu by ste sa venovali, ak by ste neboli lekárom?

Ak by som nebol lekárom, asi by som pracoval v oblasti informatiky, keďže počítače boli už vtedy mojou veľkou záľubou. Dokonca ešte pred prijatím na LF som už bol prihlásený na štúdium na Technickej Univerzite v odbore kybernetika a umelá inteligencia.

K vašej práci iste patrí aj veľká dávka stresu. Ako proti nemu bojujete?

Nebojujem. Stres patrí k tejto práci a musím ho akceptovať. Vo voľnom čase sa snažím venovať rodine a záľubám a na prácu nemyslieť ak nemusím, čo ale nie je vždy také jednoduché.

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM