Dávid má šikovné ruky na pohľadanie: Paráda, ako vie vyrezávať fotky do dreva!
Parádnu zručnosť predvádza Dávid z východu. V plnej kráse premieňa fotky do podoby drevených suvenírov a zvečnil tak aj logo prešovských volejbalistov.
Vyrezávaniu fotiek do dreva sa Dávid Maliňák zo Spišského Podhradia venuje už približne 3 roky. Odmalička bol jeho najväčšou záľubou šport. Popri ňom sa na výtvarnej výchove prejavilo aj jeho umelecké cítenie, šport bol však na prvom mieste. Navštevoval strednú odbornú školu drevársku, so zameraním na dizajn a tvarovanie dreva. „K výberu tejto školy ma priviedla moja mama. Aj napriek tomu, že som si myslel, že v tomto smere sa nikdy neuplatním, dnes jej za to vďačím, pretože práve odtiaľ pochádzajú moje základy vyrezávania,“ hovorí Dávid. V rozhovore pre náš portál spomenul aj svoju spojitosť s Prešovom.
Ako sa teda rozvíjala vaša tvorba v podobe vyrezávania fotiek do dreva?
Po ukončení strednej školy som sa umeniu ďalej nevenoval. Začal som študovať na Prešovskej univerzite, fakultu športu. Mám tu veľa známych a kamarátov, s ktorými som sa spoznal počas štúdia. Počas neho som dostal ponuku hrať 2. futbalovú ligu. Neváhal som a prijal to. Štúdium som prerušil a venoval som sa už len futbalu. Počas jedného zápasu som sa však vážne zranil a tým sa moja kariéra profesionálneho futbalistu skončila. V priebehu rekonvalescencie, keď som nemohol poriadne chodiť, dlhé nudné dni ma priviedli opäť k vyrezávaniu.
Čo bolo vašim prvým dielom?
Prvým dielom, ktoré mám dodnes doma bol môj pes Timmy, v pozadí so Spišským hradom vyrezaný na starom koryte, ktoré som našiel v dome po starých rodičoch. Rodine a známym, ktorí to videli sa to veľmi páčilo. Vtedy som prišiel s nápadom vyrezávať podľa fotiek. Fotografie ľudí sa snažím čo najreálnejšie preniesť do dreva. Medzitým som si dokončil vysokú školu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, s odborom učiteľstvo telesnej výchovy. So športom som nikdy neskončil, nie je už síce na prvom mieste, ale stále sa mu venujem.
Čo všetko zaujímavé máte vo svojej tvorbe vyhotovené? Aké zaujímavé kúsky?
Robil som už asi všetko (smiech). Zvieratá, hodiny, logá, hrady, autá, anjelov, svadobné krížiky a najnovšie aj drevené motýliky. No najčastejšie majú ľudia záujem o portréty.
Všimli sme si, že ste vyrezali aj logo prešovského volejbalového klubu. Ako k tomu prišlo, že práve klub z Prešova má vďaka vám takúto pamiatku?
Dostal som na sociálnej sieti objednávku a prijal som ju. Potešilo ma to, keďže v Prešove som kedysi študoval na fakulte športu a vtedy som často chodil ako divák na volejbalové zápasy, kde som povzbudzoval svojich spolužiakov.
Vyhotovili ste aj niečo ďalšie súvisiace s mestom Prešov, alebo to plánujete v dohľadnej dobe?
Podobne ako volejbalovému klubu, robil som pár firmám pôsobiacim v Prešove ich logá.
Ako dlho vám vyrezanie tohto loga trvalo?
Ručné vyrezávanie je časovo náročné, k finálnej podobe som sa dopracoval približne za 4 dni.
Čo je pri vašej tvorbe najdôležitejšie a čo najnáročnejšie?
Najdôležitejšia je určite predstavivosť a trpezlivosť. Najnáročnejšie je vystihnúť výraz tváre pri portrétoch.
Aké ohlasy máte na vašu tvorbu?
Na moju prácu sú zatiaľ pozitívne ohlasy. Množstvo ľudí mi píše, že s niečím podobným sa ešte nikdy nestretli. To ma na tom teší najviac (úsmev). Práca, ktorú vykonávam je zároveň mojou záľubou.
Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.
Foto: ilustračné
