Atraktívna herečka Gabriela Marcinková (25): V Prešove mám najradšej štyri lokality...

Gabriela si vo filme 360 zahrala po boku takých hviezd ako Jude Law či Anthony Hopkins. Popri zahraničných filmových produkciách žiari aj na domácom filmovom plátne. Momentálne ju môžeme vidieť hrať v seriáli Panelák, účinkovala aj v Horúcej krvi či Ordinácii v ružovej záhrade.

Čomu sa aktuálne venujete?

Hrávam v rôznych divadlách – v Nitre a Bratislave, nedávno sme mali premiéru v RND a začiatkom tejto sezóny malo prvú premiéru aj Prešovské národné divadlo, takže občas prídem hrať aj sem. Zatiaľ to vychádzalo tak 1–2× do mesiaca. Okrem toho hrám v seriáli Panelák. A, chvalabohu, všetky moje postavy sú diametrálne odlišné, stereotyp ma zatiaľ obchádza.

Objavili ste sa ale aj v seriáli Horúca krv. Nelákalo vás zahrať si aj v ďalších seriáloch, ktoré vysiela konkurencia?

Mala som ponuku zahrať si aj v konkurenčnom seriáli, ale nakoniec som si zvolila Panelák. Seriál z konkurenčnej televízie sa mi totiž zdal podobný Horúcej krvi – bol to pre mňa výborný štart a postava Lucie ma väčšinou bavila, ale povedala som si, že chcem skúsiť niečo iné. A to mi scenáristi Paneláku ponúkajú.

Okrem toho ste pôsobili aj v zahraničí. Vedia tam, kde sa nachádza Slovensko?

Väčšinou áno. Nikdy som nepocítila, žeby sa na mňa niekto díval zhora kvôli tomu, že som odtiaľto. Pýtajú sa, ako to tu vyzerá, ako si žijeme, čo jeme, koľko filmov točíme – to je hádam jediná otázka, pri ktorej sa trošku zahanbím (úsmev). Raz som mala možnosť konfrontovať Bratislavu s inými európskymi mestami v rámci jedného filmu a musím povedať, že sme z toho vôbec nevyšli zle. Mestá v západnej Európe na nás pôsobili príliš chaoticky, južné destinácie boli krásne tak na dovolenku – ale nikomu sa nechcelo pracovať. Bratislava a Dunaj z toho vyšli príjemne pokojným dojmom. Aj keď pre mňa sú naším najväčším bohatstvom hory. Najmä Slovenský raj.

Kde sa vidíte o 10–15 rokov?

Dúfam, že budem dobrá herečka a dobrý človek. A že budem mať možnosť hrať v kvalitných filmoch. Film ma v našom povolaní fascinuje asi najviac. A poznám aj ľudí, ktorí majú napísaný scenár na dobrú slovenskú komédiu, len tomu chýbajú peniaze.

Môžete povedať, že ste dobrý človek už teraz?

Myslím, že áno. V podstate sa ešte stále pozorujem a zmierujem sama so sebou, ale jednou vecou som si dosť istá – tým, že som bola odmalička obklopená láskou a dobrom, vyrástol zo mňa prevažne dobrý človek. A každú zlú myšlienku či pocit si snažím veľmi dobre zapamätať – dúfam, že to raz budem môcť zahrať (úsmev).

Držíme palce. Máte v Prešove svoje najobľúbenejšie miesto?

Možno tri-štyri lokality. Sídlisko Sekčov, kde som sa narodila, Šmeralova škola a Sídlisko III s atletickou dráhou. Dodnes si tam chodím zabehať. A tiež Gymnázium na Konštantínovej, kde som študovala.

Dobrý výber. Ste optimistom?

Áno, verím, že všetko, čo sa okolo mňa deje, má svoj význam. Samozrejme, mne sa to hovorí veľmi ľahko, keďže mám od malička šťastie v podstate na všetko. Ale všimla som si, že keď sa mi udeje nejaká nepríjemnosť alebo som chvíľu nešťastná, veľmi rýchlo viem v tom stave nájsť nejakú pozitívnu vec. Vždy viem, že o chvíľu mi zase bude dobre.